Streda 20.7.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Včera sme sa pozreli na naše myšlienky a na to, či súhlasia s Božími myšlienkami. Dnes vidíme, že Jeremiáš nie vždy zmýšľal tak, ako Boh. Jeho slová odhaľovali jeho myšlienky, naše slová odhaľujú naše myšlienky. Povedal: ‚Som len dieťa‘. ‚Neviem, ako hovoriť‘. Božou pravdou bolo, že bude prorokom pre národy, že Boh mu dá slová, ktoré potrebuje a že Boh bude s ním. Často vidíme prekážky na ceste, zatiaľ čo Boh vidí cenu na konci cesty.
V Jeremiášových slovách sú pre nás pravdy. Napísala som to osobne, aby sa to stalo vašou osobnou pravdou. “Skôr, ako som bol utvorený v lone matky, Boh ma poznal.” Nie som a nikdy som nebol omyl. Možno som bol pre rodičov prekvapením, možno som bol dokonca nechcený (ak áno, moji rodičia nevedeli, čo robia, ani nerozumeli daru, ktorý dostali), ale Boh o mne vedel a vybral si ma. A Boh hovorí, že je so mnou. Zastavte sa a zvážte tieto pravdy.
V žalme sú aj ďalšie pravdy:
Boh je moja skala, útočisko a pevnosť.
On je moja nádej a moja dôvera. Nádej v ňom nesklame a je úplne dôveryhodný. Spomínam si na pani, ktorú matka naučila, že nikomu nemožno veriť, dokonca ani jej ako matke. Nebola teda schopná dôverovať Bohu, kým neodpustila svojej matke a neprelomila lož, že sa nedá veriť nikomu. Potom mohla prijať Boha ako svojho Otca.
Otec je prítomný pri mojom narodení. Prirovnávam ho k pôrodnej asistentke, ktorá nás privádza na tento svet. Keď nás Otec vtiahne do sveta a stretneme sa s jeho láskou, stane sa naším bezpečným miestom a istým základom. Pred časom sme boli s Robertom uväznení vo výťahu v Žiline. Bola som vystrašená a cítila som, ako moja panika narastá. Robert bol celkom pokojný. Rôzne reakcie na rovnaké okolnosti. Ďalšia vec, ktorá vo mne vyvolala strach, bola jazda pri vode, kde som sa cítila v nebezpečenstve, že zostanem uväznená v aute a utopím sa. Obe súviseli s uväznením. Niekedy sa mi tiež snívalo o tom, že som v pasci. Niektorí z tímu sa so mnou modlili. Boli sme vedení k modlitbe za môj čas v pôrodných cestách. Otec ma vytiahol von a do svojho náručia. Bola som v bezpečí, už som nebola v pasci. Odvtedy sú strach a sny preč.
On nás nikdy neopúšťa, učí nás chodiť, drží nás blízko k sebe. Skláňa sa, aby nás nakŕmil (Ozeáš 11,3-4), učil nás ako mladých a je s nami až do našej staroby a šedín (Izaiáš 46,3-4). Keď spoznáme jeho prítomnosť pri nás v ťažkých časoch, vieme, že sme v bezpečí.
Ktoré z týchto právd sú pre vás dôležité?
