Fyzická cesta bola odrazom ich duchovnej cesty a toho, čo sa dialo v ich srdciach. Znova a znova ich počujeme reptať a sťažovať sa. V tomto čítaní si myslia, že zomrú od hladu. Pri spätnom pohľade sa im Egypt javil ako vhodnejšie miesto. Museli tvrdo pracovať, to áno, ale aspoň tam bolo jedlo. A zrazu sa návrat javil ako lepšia voľba. „Keby sme neboli opustili Egypt“. Pamätáš si časy, keď bola tvoja ľútosť silným faktorom, ktorý poháňal tvoje myšlienky a rozhodnutia? “Keby som bol urobil iné rozhodnutia …”, spomenieš si na časy, keď si reptal a sťažoval sa? Viem, že u mňa to bolo mnohokrát a zo svojej situácie som obviňovala ostatných.

Viem, že keď chcel Otec pracovať s mojim hnevom, nastalo veľa situácií, ktoré môj hnev vyvolali. Zdalo sa mi, akoby som neustále chodila okolo tej istej hory. Každá situácia však vyliečila iný aspekt môjho hnevu, až kým som sa neoslobodila. Alebo sa zdá, že sa nám s Robertom opakuje tá istá ťažká situácia. Ďalšia hora, okolo ktorej chodím. Ale keď sme sa zamysleli nad svojimi postojmi, myšlienkami a srdciami, boli sme si navzájom schopní porozumieť a naše srdcia sa zmenili. Potom sme zistili, že sme prestali obchádzať tú konkrétnu horu. Rozoznávaš vo svojom živote nejaké opakujúce sa vzorce a chcel by si požiadať Ducha Svätého, aby ťa viedol k slobode?