Na konci Lukášovho evanjelia je príbeh o dvoch nasledovníkoch, ktorí kráčajú do Emauz. Sú sklamaní a znechutení Ježišovou smrťou. Potom sa nevedomky stretnú s Ježišom, ktorý, počnúc Mojžišom a všetkými prorokmi, im vysvetlil všetko, čo bolo povedané o ňom v Písme. Často som premýšľala, ktoré z písiem použil, ale niet pochýb o tom, že mnohé časti Písma, ktoré čítame v týchto dňoch, sú tie, o ktorých by hovoril Ježiš.
V Izaiášovi nájdeme štyri pasáže, ktoré veľmi zjavne odkazujú na Ježiša. Často sa nazývajú piesne o Pánovom služobníkovi a nachádzajú sa medzi Izaiášom 42 a 53. V pondelok čítame Izaiáša 42,1-7, kde je služobník predstavený ako ten, ktorý prinesie spravodlivosť na zemi; “Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo.” V utorok čítame Izaiáša 49,1-6, kde vidíme, že spasenie nie je len pre Židov, ale aj pre všetky národy a každého človeka. Dnes čítame o Ježišovom utrpení a v piatok čítame Izaiášovo rozprávanie o Ježišovej smrti, akoby bol očitým svedkom tejto udalosti.
Dnes vidíme niektoré Izaiášove slová o Ježišovi a môžeme ľahko rozpoznať týranie, ktoré Ježiš zažil v rukách svojich mučiteľov: potvrdené Matúšom 26,67 a 27,26, 30 a znova v Lukášovi 22,63 a Jánovi 19,1-3. Ježiš bol poslušný aj vo svojom utrpení. Dokázal to, pretože bol presvedčený o láske, podpore a blízkosti svojho Otca. Ježiš vyslovil slová svojho Otca, životodarné slová, ktoré mnohým priniesli uzdravenie a nádej. Ráno čo ráno počul svojho Otca hovoriť, často sa utiahol na tiché miesto, ďaleko od ruchu a požiadaviek ľudí. Viem, že je pre mňa ťažké nájsť to tiché miesto, ale keď to urobím, je oveľa jednoduchšie modliť sa a počuť tichý, jemný hlas. Dokážete nájsť to tiché miesto, kde sú vaše uši naladené na jeho slová?
Dávid prostredníctvom žalmu volal k Bohu v čase núdze. Ježiša vidíme v slovách “stravuje ma horlivosť za tvoj dom” a v zmienke o pití žlče a octu. Dávid opísal svoje pocity: zlomené srdce, zahanbený, urazený, odmietnutý, sám, slabý bez útechy a súcitu; pocity, ktoré musel zažiť aj Ježiš. Napriek tomu Dávid chválil a Ježiš sa rozhodol trpieť, aby sme my mohli byť slobodní. Dávid vedel, že Boh počuje a čakal, kým Boh bude konať. Chvála je mocná. Môžeme chváliť vo vďakyvzdaní za vypočuté modlitby a vyriešené situácie, ale existuje veľké vyznanie viery, keď chválime Boha v očakávaní, že bude konať v našom mene; aj keď jeho odpoveď môže prísť spôsobom, ktorý neočakávame. Cítite sa tak, ako sa cítil Dávid? Dokážete chváliť Boha v očakávaní, že odpovie, pretože počuje chudobných a neodmieta ich? Viem, že keď som pred mnohými rokmi mala vysunutú platničku, mala som veľké bolesti. Čítala som knihu o chválení Boha v ťažkých životných okolnostiach. Nebolo to ľahké, ale snažila som sa chváliť Boha v tom období. Otec chápe naše ťažké situácie a tak ako si cenil dve medené mince vdovy (Marek 12,42), bude si vážiť akúkoľvek chválu, ktorú mu môžeme ponúknuť. Ak sa snažíme o chválu, môžeme chváliť Ježiša za jeho víťazstvo na kríži, ktoré nám prinieslo slobodu.
