Dnes ráno sa jeden z našich vnukov chcel zúčastniť na behu v parku. Tešil sa, že po dobehnutí získa osvedčenie. Avšak bol zapnutý televízor, a tak sa namiesto behu rozhodol sadnúť si pred televízor. Keď si uvedomil, že prišiel o beh, bol sklamaný. Keď sa ho opýtali, čo sa stalo, bol vraj na vine otec, lebo zapol televízor.

Keď sa niečo pokazí, ľahko obviňujeme ostatných. Ale nie Dávid. To, že Dávid vykonal sčítanie ľudu, bolo porušením predpisov Starého zákona a preto si zasluhoval potrestanie. (Joab sa ho dokonca snažil od toho odhovoriť.) Dávid hneď priznal svoju vinu. Keď čelil dôsledkom svojho konania, vybral si najkratšiu možnosť: radšej sa zveriť do Božích rúk než do rúk človeka.

Aj my, podobne ako Dávid, môžeme povedať: „Pane, odpusť mi zlo, čo som urobil,“ a dôverovať Pánovej dobrote. Ježiš prišiel a odstránil našu vinu, zakryl naše hriechy. Žijeme na mieste požehnania. Nie sme ako Dávid, ktorý si musel zvoliť, ktorým dôsledkom bude čeliť.

Dnes ráno som si všimla, že snežienky, ktoré som vysadila v záhrade, boli pokryté nejakou zeminou. Bola som nahnevaná, veľmi priama a kritická. Medzi Robertom a mnou vznikla zlá atmosféra. Bolo ťažké povedať „Je mi to ľúto“, a preto som ako mierovú ponuku ponúkla šálku čaju. Čoskoro sa vzťah obnovil.

Potrebujete povedať „Pane, konal som nesprávne“ a obnoviť s niekým vzťah?