V dnešnom čítaní sú dve skupiny ľudí. V Jeruzaleme bola prvotná cirkev založená na židovskej tradícii. Všetci ľudia v cirkvi sa teda naučili Zákon daný Mojžišovi. Podľa zákona boli teda tiež všetci obrezaní. Inými slovami, pravidlá vpísané do ich sŕdc boli odrazom Mojžišovho zákona. Prirodzene si teda mysleli, že aby bol človek súčasťou ich židovskej cirkvi, musí dodržiavať židovské zákony a tradície. Pavol a Barnabáš viedli ďalšiu časť prvotnej cirkvi, v ktorej bolo veľa pohanov. Títo muži nepoznali Mojžišov zákon a ani ich nelákala predstava obriezky v poslušnosti Bohu, ktorý konkrétne hovoril s Hebrejmi. Cirkev v Jeruzaleme vyslala ľudí, aby zabezpečili dodržiavanie židovskej tradície. Ale Pavol a Barnabáš s návštevníkmi rozhodne nesúhlasili.

Vidíte, čo sa deje? Ľudia s mnohými pravidlami, ktoré si počas detstva vložili do svojich sŕdc, chcú, aby všetci okolo nich dodržiavali rovnaké pravidlá. Pre nich je to to jediné správne. Ľudia, ktorí sa dozvedeli, že Boh chce byť milujúcim Otcom, však túžia po oslobodení od pravidiel pre seba i pre ostatných. Ak sú motivovaní láskou, nepotrebujú také pravidlá.

Keď láska vášho Nebeského Otca vstúpi do vášho srdca, prinesie to slobodu. Ale neočakávajte, že ostatní, ktorí nemajú taký vzťah s Bohom, od seba očakávajú slobodu alebo že ju budú schvaľovať. Pamätajte, že pre mnohých ľudí je Otec Boh riadiacou autoritou, ako napríklad policajt. Ale pre tých, ktorí sú jeho synmi a dcérami, je jednoducho Oteckom. A ak títo ľudia premýšľajú o vzťahu medzi policajtom a jeho synom, myslia si: „Pre neho je to v poriadku, ale ja nemám rovnaký vzťah. A syn by mal dodržiavať zákony rovnako, ako musím ja.” Čo teda môžete urobiť? Je dobré užívať si slobodu, ktorú máte vo vzťahu s Bohom. Ak to ale iní nemajú, rešpektujte ich právo byť odlišní a neurážajte ich tým, že im hovoríte, že sa mýlia. Jedného dňa si môžu všimnúť váš pokoj a šťastie a spýtať sa vás, ako ste to dosiahli. Potom im to môžete vysvetliť.