Vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži na dobré. Sú to povzbudzujúce slová, ale v ťažkých chvíľach môžu vyznievať ako prázdne a neužitočné, najmä ak vám ich niekto cituje, keď máte problémy. Ale keď im veríte ako svojej vlastnej pravde, potom môžu byť kotvou, ktorej sa budete držať, keď prídu búrky života. Jozef mohol svedčiť o pravdivosti týchto slov. Jeho milovaná snúbenica bola tehotná s nejakým zvláštnym príbehom o Duchu Svätom a anjeloch. Viem si predstaviť jeho pochybnosti, kým on sám nemal nebeský zážitok.
Mária dôverovala v Božiu dobrotu a povedala áno anjelovi. Bol to krok do neznáma, ktorý bol v rozpore so všetkou konvenčnou múdrosťou spoločnosti. Riskovala odmietnutie, výsmech a smrť, pretože dôverovala Bohu a jeho dobrote. A jej odpoveďou bola pieseň radosti, keď stretla Alžbetu.
A keď sa pozrieme na zoznam otcov a matiek, každý z nich mal iné výzvy, ale mohol svedčiť o Božej dobrote. Niekedy to však bolo zjavné až pri spätnom pohľade.
Ja a Robert sme neboli schopní vidieť to dobré, keď sa hotel, náš sen, skončil. V tom čase sa zdalo, že je všetko stratené. Teraz však pri pohľade späť vidíme, že lekcie, ktoré sme sa tam naučili, boli nevyhnutné. Ľudia, ktorí boli s nami, nám museli ukázať, čo je v našich srdciach. Tiež bolo nevyhnutné, aby sa ten čas skončil, aby sme ďalej rástli vo viere a pokračovali v ceste. A našou cestou je stať sa viac podobnými Ježišovi. Každý krok, každá zmena, každá ťažkosť a výzva sú príležitosťou na pozastavenie a zamyslenie sa. Čo sa vo mne deje, ako sa cítim, premýšľam a reagujem? Ako sa môžem zmeniť, aby som sa viac podobala na Ježiša? Komu musím odpustiť, aby som sa zmenila?
A ako kráčame po tejto ceste, môžeme sa pozrieť späť a vidieť Božiu dobrotu v krajine žijúcich (Žalm 27,13). A keď to urobíme, potom môžeme dôverovať Pavlovým slovám, že všetky veci slúžia na dobré tým, ktorí milujú Boha.
