Dnes tu máme čítanie z Matúšovho evanjelia, ktoré je možné chápať dvoma veľmi odlišnými spôsobmi. Chcel by som vysvetliť tieto dva pohľady a navrhnúť, ako rozlíšiť ten lepší. Čítanie som najskôr pochopil jedným spôsobom, ale potom som získal viac pokoja prijatím inej perspektívy.
Ježiš žil v čase, keď trestom za porušenie Mojžišovho zákona bola často smrť. Preto Pavol povedal Korinťanom, že listy vytesané na kameni pre Mojžiša boli službou smrti, napriek tomu boli stále slávne, pretože listy (Zákon) boli inšpirované Bohom. Ježiš mal teda zaujímavú dilemu. Hlásal evanjelium o odpustení a láske, ktoré bolo v rozpore so službou smrti, ale nehovoril proti prikázaniam, ktoré dal Mojžišovi jeho Otec. Preto povedal: „Neprišiel som zrušiť zákon, ale naplniť ho.“ Ďalej: „Nestratí sa ani najmenšie písmeno alebo jeho časť, kým sa všetko nenaplní.“ Zákon teda existoval pre tých, ktorí chceli, aby im Boh presne povedal, čo majú robiť a čo nemajú robiť. V takýchto jasných pokynoch je možné nájsť útechu. Jednoduchým dodržiavaním Zákona sa človek môže vyhnúť trestu. Aký človek však takýmto spôsobom nachádza útechu? Otrok by bol príkladom takejto osoby. Otroci žijú preto, aby sa vyhli trestu alebo bolesti. Spia dobre s vedomím, že potešili svojho pána.
Nasledujúci verš je skutočne zaujímavý. “Preto každý, kto poruší jedno z najmenších z týchto prikázaní, bude najmenším v Nebeskom kráľovstve.” Na prvý pohľad sa zdá, že Ježiš hovorí o prikázaniach Zákona, ale je to skutočne tak? Prečo? Pretože Ježiš hovorí vo verši 20. „Pokiaľ vaša spravodlivosť nebude väčšia ako tá zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Zákonníci a farizeji dodržiavali celý Zákon, alebo sa o to aspoň skutočne usilovali, a to ich nedostalo do Nebeského Kráľovstva. Nemohli byť teda najmenšími v Kráľovstve. O čom teda Ježiš hovorí, keď používa výraz „tieto prikázania“?
Matúš 5 – 7 je predovšetkým o Kázaní na Hore. Ježiš v ňom dáva mnoho nových prikázaní, ktoré idú ďalej ako Zákon. Napríklad „zákon hovorí, že nesmiete cudzoložiť, ale ja hovorím, že každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ Tí, ktorí sa riadia týmito novými prikázaniami, svietia ako svetlo. Preto Ježiš povedal: „Vaše svetlo musí svietiť pred ostatnými, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca v nebi.“ Cieľom je dodržiavať tieto prikázania. A ak zlyháme, budeme menšími v Nebeskom kráľovstve, ale stále v ňom budeme. Ale ak dodržiavame tieto prikázania, sme najväčší v Nebeskom kráľovstve.
Jedna perspektíva teda vidí „tieto prikázania“ vo význame Zákona. Ale toto je služba smrti. A iná perspektíva vidí „tieto prikázania“ ako Ježišove prikázania. čo je službou života. Samozrejme, ak si vezmeme Ježišovo učenie v Kázaní na Hore k srdcu, nikdy nebudeme chcieť ublížiť blížnemu porušením Zákona. A tak Zákon nie je pre nás. To však nie je všetko. Aký človek si chce vziať blahoslavenstvá, soľ a svetlo k srdcu? Božie dieťa je príkladom takejto osoby; a Ježiš je najlepším príkladom Božieho dieťaťa. Každého z nás teda bude priťahovať jedna alebo druhá perspektíva, ale zamyslime sa nad touto pravdou. Ježiš chce, aby sme boli slobodní. Nechajme sa teda viesť Duchom Svätým k najlepšej perspektíve, v ktorej môžeme zažiť túto slobodu.
