Nevieme, prečo bol Ježiš v oblasti Týru, ale vieme, čo tam robil. Išiel asi 65 km od Kafarnauma. Možno hľadal niekde ďaleko pokoj od davu; oddych alebo tam bol, aby sa stretol so Syrofeničankou? Počula o jeho povesti, vedela o jeho zázrakoch a hľadala pomoc pre svoju dcéru. V akejkoľvek situácii môžeme prísť k Ježišovi a požiadať ho o pomoc. Neodmietne nás.
Pri prvom čítaní sa zdá, že Ježiš uráža ženu, keď ju prirovnáva k psovi. Pre Židov v prvom storočí bolo bežnou praxou nazývať pohanov psami a táto žena bola pohanka.
Čo robíte, keď vás niekto urazí alebo o vás povie zlé veci? Možno sa vám vyslovené slová stále ozývajú v myšlienkach. Možno nemôžete spať kvôli tomu, čo bolo povedané. To, čo sa stalo, nemusí dávať zmysel bez ohľadu na to, ako sa to snažíte racionalizovať. Urazíte sa alebo odpustíte?
Ježiš nemá vo zvyku urážať ľudí ani nemá predsudky voči ženám či pohanom; načiahol sa k žene pri studni v Jánovi 4 a vyliečil stotníkovho sluhu v Matúšovi 8. Slovo „pes“, ktoré tu použil, sa týkalo šteniatka. Boli chvíle, keď som svojho malého vnuka nazvala malou opičkou. Je to skôr hravé ako urážlivé. Možno Ježiš robil to isté. Urazila by sa žena, prekážala by jej pýcha? Možno mala aj vlastné rodinné šteniatko, ktoré odpratalo všetky omrvinky z podlahy a Ježišove slová jej to šteniatko pripomenuli. Áno, Ježiš prišiel pre Židov, ale ona chcela len omrvinky. Ježiš videl jej vieru a uzdravil jej dcéru.
V tomto príbehu sú dva rôzne pohľady. V mnohých situáciách, ktorým čelíme, existujú rôzne pohľady. Namiesto toho, aby sme sa urazili, môžeme hľadať perspektívu, ktorá prináša uzdravenie a pokoj.
