Rovnaký princíp platí aj v žalme. Boh o nás vie všetko; naše silné a slabé stránky, naše myšlienky a činy. On nás stvoril a je dôverne oboznámený so všetkým o nás. My sa toho však nemusíme báť. Ja viem veľa vecí o Robertovi, a keď sme sa hádali, citovala som to, čo povedal predtým: „Ale povedal si …“ Cítil sa zraniteľný a v budúcnosti sa zdráhal vyjadriť svoje názory. Použila som svoje vedomosti proti nemu, nekonajúc v láske. Otec taký nie je. Má dokonalé znalosti, ale vždy bude konať iba v láske.

Lukáš nás povzbudzuje, aby sme konali v láske, nie tak, ako koná svet, ale aby sme milovali svojich nepriateľov. Bojíme sa, že keď tak budeme robiť, využijú nás. Vo svete ľudia očakávajú, že niečo dostanú späť. Ak ma pozvete na večeru, pozvanie vám neskôr vrátim. Ak si od vás požičiam cukor na pečenie koláčov, dám vám z koláčikov, ktoré som upiekla. Ježiš nás žiada, aby sme išli ďalej. Ježiš prejavil svoju lásku ku všetkým, vrátane svojich nepriateľov tým, že za nich zomrel na kríži. Jeho láska prúdi k nám a my milujeme jeho a ostatných. Na oplátku nám určil vzor. Hovorí: ‚Nesúďte, neodsudzujte, ale odpúšťajte a dávajte.‘ Je niekto, koho ste súdili alebo odsúdili alebo potrebujete mu odpustiť? Je niečo, čo by ste mohli niekomu dať ako prejav lásky?