Štvrtok 11.8.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
V Ezechielovi sa Boh prihovára k rebelujúcim ľuďom. Majú oči, aby videli, ale nevidia, a uši, aby počuli, ale nepočujú. V Matúšovi 13, 13-15 je nám povedané, že sa to deje preto, lebo naše srdcia sú tvrdé. A v Hebrejom 3,7-8 sa srdcia zatvrdili kvôli hádkam a časom skúšok a ťažkostí. Každý má ťažké chvíle, každý bol zranený a všetci máme tvrdé srdcia. Tvrdé srdce zatemňuje naše chápanie a oddeľuje nás od Boha. Takže namiesto láskavosti a súcitu konáme so zatrpknutosťou, hnevom, pomstou, vulgárnosťou a urážkami (Ef 4,18,31-32). Stotožňujete sa s niektorým z týchto atribútov? Ja určite áno. Ako sa teda od nich oslobodiť? Odpúšťame; uznávame, že nám bolo veľa odpustené, a odpúšťame druhým tak, ako nám bolo odpustené.
Odpustite zo srdca, inak vás Otec uvrhne do väzenia a bude mučiť. Och. Vari on nie je dobrým Otcom? Prečo teda skončíme vo väzení a ako odpustíme zo srdca?
Väzenie, v ktorom skončíme, je dôsledkom našich vlastných tvrdých sŕdc a našich rozhodnutí. Sluha, ktorému bolo veľa odpustené, dostal odpustenie pre seba, ale mal tvrdé srdce a neodpustil sluhovi, ktorý mu dlžil málo. Jeho srdce bolo pohltené horkosťou; ‘Dlhuješ mi’. Čokoľvek sme dlžní, čokoľvek nám bolo ukradnuté, je to preč. Už to nedostaneme späť. Odpustenie je drahé, ale neodpustenie je drahšie, keďže žijeme vo väzení zatrpknutosti a iných negatívnych vlastností so zatvrdnutým srdcom. Keď plačeme po spravodlivosti, pretože s nami bolo zle zaobchádzané, dostaneme spravodlivosť; žneme to, čo sejeme. Otec nás nechce vo väzení, ale my sme si zvolili spravodlivosť, nie milosrdenstvo, takže sme vo väzení.
Na kríži Ježiš všetko odpustil. On je naším príkladom. Zažil všetko, čo je naše; niesol to. Pozná našu bolesť a jeho odpoveď bola: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Aj v tých najextrémnejších okolnostiach nám odpustil a dal nám dar odpustenia.
Aby sme odpustili zo srdca, musíme si zvoliť milosrdenstvo a požiadať Otca, aby nám dal srdce z mäsa namiesto nášho srdca z kameňa. Môžeme tiež požiadať, aby sme videli osobu, ktorá nám ublížila z pohľadu Otca a poprosiť o súcit s ňou. Odpustenie je proces trochu ako snímanie vrstiev z cibule. Časť tohto procesu sa posúva od „nechcem odpustiť“ k „odpustím“, čo je budúcnosť, k „odpúšťam…“ Nie je to rýchle „odpúšťam ti“, ale skúmanie toho, čo sa stalo a ako vás to ovplyvnilo; ako ste sa cítili, čo ste si mysleli a ako ste reagovali. Smútiť nad tým, čo sa stratilo, môže znamenať veľa sĺz. Na našich kurzoch pozývame ľudí, aby napísali list o odpustení a potom ho na tichom a bezpečnom mieste nahlas prečítali Otcovi; v hovorenom slove je sila. List môže vyzerať takto: Odpúšťam… (ktokoľvek) za… (čo urobili) a ako to ovplyvnilo váš život. Niektorým ľuďom pomáha, keď sa s nimi niekto pomodlí prostredníctvom ich odpúšťacieho listu.
Často sa nechceme vrátiť na miesto traumy a zranenia; zdá sa to príliš bolestivé. Zdá sa to nespravodlivé a je to tak. Voláme po spravodlivosti, ale v odpustení nechávame spravodlivosť v Božích rukách a dôverujeme mu, že s tou osobou bude správne jednať. Budete dôverovať Bohu, pokiaľ ide o výsledok? Otvoríte svoje srdce a pozriete sa na to, čo tam bolo skryté a zamknuté a odpustíte zo srdca? Keď to urobíte, vaše srdce ako aj bolesť a nepokoj z minulosti budú vyliečené.
