V Lukášovi 23,34 povedal Ježiš na kríži: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Hovorí tu, že keby ľudia poznali Otca a jeho lásku, potom by neboli urobili to, čo urobili. V zlomenom svete sú ľudia oddelení od Otcovej lásky, a tak sa navzájom úmyselne i neúmyselne zraňujú. Odpustenie odstraňuje bolesť.

V Matúšovi 6,14 Ježiš tiež povedal: „Ak odpustíte ľuďom, keď hrešia proti vám, váš Nebeský Otec vám tiež odpustí. Ale ak nie…potom vám neodpustí. “Najprv prijímame jeho milosrdenstvo a milosť. Sme ospravedlnení kvôli tomu, čo Ježiš urobil na kríži. Nemilosrdný sluha dostal milosrdenstvo a milosť, keď mu bol odpustený jeho obrovský dlh, čo zodpovedal miliónom eur; nikdy ich nemohol splatiť. Keď ľutoval a požiadal o odpustenie, bolo mu odpustené. Keď sa však stretol so svojim spolusluhom, neodpustil mu malý dlh, čo je ekvivalent mzdy za niekoľko dní. Taký, ktorý sa dá ľahko splatiť. Keď sa to kráľ dopočul, nechal sluhu hodiť do väzenia, kde bol mučený.

Kráľ predstavuje Boha Otca. Vždy sme hlásali, že je dobrý, milujúci a láskavý Otec. Tak prečo mučenie? Nechce, aby sme boli vo väzení. Kľúčom k väzeniu a slobode je odpustenie. Keď neodpustíme, sme uväznení v horkosti toho, čo sa stalo. Stále si premietame udalosti v našich myšlienkach, akoby sme mali istú útechu pri opakovaní si zloby iných ľudí a toho, čo zlé vykonali. Vyslovujeme nad nimi tiež negatívne slová alebo prekliatia kvôli tomu, čo urobili. Toto je miesto mučenia, kde “Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo.” – Jakub 2,13. Súd je stará zmluva, kým novou zmluvou je milosrdenstvo a milosť. Odpustenie nám umožňuje prejsť od starej zmluvy k novej.

Tu sú dva príklady odpustenia: prvý je môj, druhý od člena tímu.

Pred mnohými rokmi som trpela posunutou platničkou v dôsledku zranenia pri vodných športoch. Podstúpila som operáciu, ale bolesť nôh pretrvávala. Bola som na konferencii, kde požiadali každého, kto trpel chronickou bolesťou, aby sa postavil. Požiadali dvoch z tých, ktorí sa postavili, aby boli dobrovoľníkmi. Vypočuli si ich príbehy, v oboch prípadoch išlo o dopravné nehody. Každý odpustil všetkým zúčastneným a ich bolesť zmizla. Páni, bola som ohromená. Potom som bola na rade ja. Okolo mňa sa zhromaždila skupina. Mojim východiskovým bodom bolo, že nemôžem viniť nikoho iného, ​​pretože zranenie bolo mojou chybou. Tak som si uvedomila, že musím odpustiť sama sebe. Urobila som to. Bolesť zmizla. O dva dni neskôr tu bola zase. Uvedomila som si, že som sa vrátila k súdeniu. Súdila som niektorých kolegov za to, že svoju prácu nerobili poriadne. Keď som činila pokánie zo svojho posudzovania, bolesť znova ustúpila. Sloboda.

Aj keď si viem vybaviť mnoho ľudí, ktorým som za tie roky odpustila, jediný, kto skutočne vyčnieva, je môj otec, ktorý ma prosil o odpustenie dva dni pred svojou smrťou. Povedala som mu, že som mu ako čerstvá kresťanka odpustila už pred mnohými rokmi. Vedela som, že som oslobodená od akéhokoľvek neodpustenia voči nemu, ktoré by ma na mojej novej ceste zdržiavalo. To neznamená, že som bola zbavená všetkých zranení, ktoré som utrpela, ale že som sa mohla oslobodiť od akéhokoľvek súdu, ktorý som proti nemu mohla mať. Moja sloboda prišla, keď som bola schopná odpustiť sama sebe na seminári Otcovo Srdce.

Odpustenie je cesta; odpustenie iným, sebe a dokonca aj Bohu. Má veľa vrstiev a vyžaduje odpúšťajúce srdce a odpúšťajúci životný štýl s ochotou odpúšťať vždy, keď sa vyskytnú problémy. Musíte niekomu odpustiť? Žehnám vám, aby ste mohli odpustiť zo srdca a vstúpiť do slobody.