Bol som na modlitebných stretnutiach, na ktorých nahlas zaznelo veľa modlitieb. Niekedy hovorili všetci súčasne a niekedy určití ľudia hovorili nepretržite. Inokedy sa namiesto modlitby zdá, že skúšam všetko možné, aby som vyriešil problém; a až keď prídem na koniec svojich vlastných nápadov, pomyslím na modlitbu.
V dnešnom čítaní nám Ježiš hovorí, že sa môžeme modliť príliš mnohými slovami, ale tiež nám hovorí, aby sme modlitbu nezanedbávali. To, čo chce, je niečo medzi tým. Potom nám hovorí, ako sa máme modliť „Otče náš“. Prečo to však robí? Pretože v mojej mysli to vyvoláva otázku: ‚Čo si myslí Ježiš o zmysle tejto modlitby?‘
Po prvé, nejde o to informovať o niečom Otca. Už vie všetko a vie, čo potrebujeme, skôr ako niečo povieme. Nejde ani o to, aby sme si naklonili Boha, aby robil to, čo chceme. Vieme to preto, lebo sme dostali pokyn, aby sme sa modlili za to, aby sa diala na zemi jeho vôľa, nie naša. Aký je potom účel modlitby, ktorú nás Ježiš naučil? Verím, že táto modlitba je úžasným nástrojom, ktorý nám pomáha zosúladiť naše myslenie s Otcovým. Potom, keď premýšľame, čo si myslí, povieme to, čo hovorí on. Je to účinné, pretože „Božie slovo je živé, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč“ (Hebrejom 4,12). Po druhé, verím v spoločnú modlitbu. Keď sa mnoho ľudí modlí túto modlitbu súčasne, hovoríme skutočné Božie slová do duchovnej oblasti a pomáhame budovať nebeské kráľovstvo. A po tretie, verím, že sme dostali túto modlitbu pre náš vlastný prospech. Denne si pripomíname, že musíme neustále druhým odpúšťať. Tým dokazujeme, že sme deti nášho nebeského Otca. Prečo? Pretože nám neustále odpúšťa. Je to jeho prirodzenosť, a ak máme rovnakú povahu, prejavujeme sa ako jeho deti.
A ako nás táto modlitba spája s nebeským myslením? Ježiš nás naučil modliť sa práve tie slová, ktoré sú pre neho najdôležitejšie! Modliť sa k Otcovi a ctiť si jeho meno, modliť sa za príchod nebeského kráľovstva na zem a žiadať o to, čo potrebujeme. Potom však nasleduje žiadosť o odpustenie našich hriechov, pretože už odpúšťame tým, ktorí sa prehrešili proti nám. Čo hovorí Ježiš? Keby sa kresťania všade stali prirodzene odpúšťajúcimi, bolo by to pre neho veľmi dôležité. A prečo je to pre neho také dôležité? Pretože to aktivuje alebo zefektívňuje nebeské odpustenie. Musíme urobiť iba túto jednu vec, odpustiť iným. Musíme sa však tiež vyhnúť ubližovaniu iným. Ježiš nám hovorí, ako na to. Môžeme nasledovať Otcovo vedenie, ktoré bude vždy preč od pokušenia a od zlého.
Toto je teda nebeské myslenie. Ctiť si Boha a žiadať o nebeské kráľovstvo (to, čo chce Otec), žiadať o to, čo potrebujeme, dávať a prijímať odpustenie, potom nasledovať Otcovo odvádzanie od pokušenia a od zlého. Ak budeme postupovať podľa pokynov toho, ktorý nás miluje viac ako ktokoľvek iný, môže to byť len pre náš vlastný prospech.
