Pavol mohol napísať slová žalmu, pretože bol cestou do Damasku zasiahnutý a oslepený. Namiesto milosrdenstva poslúchal židovský Zákon. Nehľadal Ježiša, ale Ježiš hľadal jeho. Keď ho Ježiš našiel, Pavol prijal milosrdenstvo. Ananiáš bol poslaný, aby ho uzdravi z jeho slepoty; tak fyzickej ako i duchovnej. Pavlovo srdce spoznalo väčšiu pravdu ako bol Zákon, takže všade, kam prišiel, hlásal pravdu o Ježišovi.
Kristus zomrel za naše hriechy.
Kristus bol pochovaný.
Kristus bol vzkriesený z mŕtvych.
Potom sa zjavil mnohým ľuďom; živý dôkaz svojho vzkriesenia.
To je sláva našej viery.
Pavol vedel, že je nehodný a nezaslúži si Božiu milosť. Avšak nie je toto zmysel milosti? Všetci ju potrebujeme. Nikto z nás jej nie je hodný. Keď bol Ježiš v Šimonovom dome, žena, ktorá prišla, uznala svoju nehodnosť. Aj Šimon uznal jej nehodnosť, ale neuznal svoju vlastnú. Myslel si, že je dobrý; považoval sa za spravodlivého. Možno urobil veľa dobrých vecí, ale nemohol si zaslúžiť nebo. Ani my nemôžeme. Musíme prijať Ježišovo odpustenie za našu hriešnosť a prijať jeho milosť a milosrdenstvo.
Bola som ako Šimon. Keď som stretla Ježiša, prijal ma takú aká som bola. Žila som svoj život najlepšie, ako som vedela. Vždy som sa snažila byť dobrým dievčaťom, ale nerozpoznala som svoju hriešnosť. To moje najlepšie však ani zďaleka nie je blízko Božej dokonalosti. Keď som to uznala, požiadala som o odpustenie. Potom som si bola vedomá, vo svojich predstavách, že Duch Svätý prichádza a očisťuje ma. Bolo to, akoby som stála v jemnej, mäkkej očistnej sprche. Ďakujem Pánovi, pretože je dobrý.
Stotožňujete sa s Pavlom, Šimonom alebo so ženou?
Potrebujete požiadať o odpustenie?
Dovolíte Duchu Svätému, aby vás očistil?
Budete ďakovať Pánovi za to, že je dobrý?
Potom môžete, rovnako ako Pavol, povedať ostatným o tom, čo Boh pre vás urobil.
