Keď Ježiš hovoril s Máriou, spoznala ho, až keď povedal jej meno. Predstavujem si ten nežný láskavý spôsob, ktorým povedal „Mária“. Bola to pripomienka predchádzajúceho času stráveného s ním. Jej trápenie a sklamanie okamžite zmizlo a natiahla sa k nemu, aby ho chytila. Ale my sa nemáme držať minulosti. Ani si myslieť, že Ježiš je niekto oddelený od nás. Ježiš žije v nás, aby nás viedol k novým začiatkom a hlbším vzťahom. Márii povedal: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Ježiš hovoril, že Všemohúci Boh, stvoriteľ vesmíru, veľké JA SOM, je aj jej Otcom. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie vyriešili rozchod spôsobený hriechom a Boh je teraz aj naším Otcom. Je to nová doba, v ktorej máme všetci k dispozícii hlboký, osobný a dôverný vzťah s Bohom; skutočný nový vek.

Ježiš stále volá naše mená, v láske nás oslovuje a je ochotný predstaviť nás Otcovi. Je cestou k Otcovi (Ján 14, 6) a presným znázornením Otca  (Hebrejom 1, 3). Keď sa pozrieme na Ježiša, vidíme Otca. Keď počúvame Ježiša, počujeme Otca. A Otcovou túžbou je, aby bol naším Otcom a aby sme boli jeho deťmi. Prijmete ho za svojho Otca? Možno by si chcel stráviť nejaký čas tým, že si budeš predstavovať seba v záhrade s Máriou a Ježišom a počúvať, ako Ježiš volá tvoje meno. Možno by si chcel požiadať Ježiša, aby ťa vzal na stretnutie s jeho Otcom a tvojim Otcom. Žehnám ti, aby si poznal Otca a bol jeho dieťaťom.