Otec mal plán a zámer pre Jeremiáša, aby bol prorokom pre národy. Rovnako ako mnohí z Bohom vyvolených, ani Jeremiáš si nemyslel, že je na túto prácu pripravený. Jeho odpoveď bola v podstate „nedokážem to urobiť“ a zdôvodnil to tak, že nevedel rozprávať a bol príliš mladý. Ale keď Boh volá, dáva k tomu aj schopnosti, umožňuje a hlavne hovorí: „Som s tebou“. Pamätám si, keď som bola prvýkrát požiadaná, aby som prednášala. Moja odpoveď bola „Nemôžem to urobiť“ a pamätám si mnohokrát na strach a chvenie, pretože som sa cítila tak neschopná. Utešovala ma skutočnosť, že Pavol hovoril o svojom strachu a chvení (1 Korinťanom 2, 3) a že Božia milosť stačí, pretože Božia moc je v našej slabosti dokonalá (2 Korinťanom 12, 9). Ste povolaný niečo robiť? Cítite sa neschopne? Nie je to pohodlné miesto, ale je to miesto, kde sa musíme spoľahnúť na Otcovo „Ja som s vami“ a dôverovať mu. Vykročíte vo viere a dôvere?

Boh na nás nemyslel už dávno, aby nás potom opustil. Formoval nás v lone (Žalm 139, 13–16) a potom nás s láskou a nežne priviedol na tento svet. ‚Vyviedol nás z lona našej matky‘ (Žalm 71, 6). Prirovnávam to k tomu, že je pôrodnou asistentkou pri našom narodení, a myslím na jeho úsmev radosti a lásky, keď každého z nás drží v nežných a starostlivých rukách. Potom kráča s nami a učí nás, „ako sa otec správa k svojim vlastným deťom, povzbudzuje nás, utešuje a nabáda, aby sme žili životom hodným Boha“ (1 Solúnčanom 2, 11–12). Vidíte sa ako dieťa, ktoré je kolísané v rukách Otca, alebo ako dieťa, ktoré On vedie, alebo ako mladý človek, ktorého učí? Až do času našich sivých vlasov (a mám ich veľa) je s nami a chce mať s nami vzťah.