Tu je verš, ktorý hovorí o pýche a pokore. A ako to často býva, veci nie sú také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdajú. Všetci vieme, že pokora je cnosť a pýcha hriech, ale len veľmi málo ľudí vie, ako byť pokorný správnym spôsobom a pri správnej príležitosti. Nastoľujem túto otázku, pretože len veľmi málo ľudí môže vždy uprednostniť záujem niekoho iného a odmietnuť svoje vlastné potreby. V skutočnosti to nie je vždy múdre. Zamestnávateľ musí vyvážiť potreby svojich zamestnancov s potrebami svojich zákazníkov. Rodič musí vyvážiť túžbu dieťaťa po slobode s vlastným záujmom o bezpečnosť dieťaťa. Vidíte v tom problém? Môžeme uprednostňovať potreby iných ľudí pred našimi vlastnými, ale ak tak urobíme, nemusíme priniesť pokoj alebo šťastie každému. Obľúbené dieťa sa cíti dobre, keď mu rodičia slúžia, ale ostatným deťom sa to nepáči. A jednoducho nie je múdre, aby sme reagovali na potreby všetkých ostatných, a ignorovali svoje vlastné. Väčšina ľudí, ktorí to vyskúšajú, vyhorí a skončí s ešte väčšími vlastnými potrebami a bez schopnosti reagovať na ostatných. Kedy a kde je teda pokora požehnaním pre všetkých?
 
Myslím si, že najprv by som mal byť pokorný vo svojom vzťahu s Bohom, tak ako je Ježiš. Potrebujem mať v srdci pravidlo, ktoré hovorí: “Nie moja vôľa, ale tvoja vôľa, Otče.” A potom robiť to, čo si želá Otec v každom vzťahu. Môže alebo nemusí to byť vôľa iných ľudí, ale pravdepodobne budú aj tak požehnaní.

Ak slúžim Bohu vo svojich vzťahoch s ostatnými, ľudské vzťahy budú obohatené a rovnako aj môj vzťah s Bohom. Boh pravdepodobne chce, aby som slúžil druhej osobe, ale nie vždy. Niekedy je lepšie nechať niekoho nájsť si vlastnú cestu cez svoje problémy, než ho zachraňovať. Ale aj tak ho môžeme na diaľku podporovať modlitbou.