Zobral by niekto lampu (v Ježišových časoch používali olejové lampy), rozsvietil by ju a potom ju dal pod kôš alebo pod posteľ? Samozrejme, že nie, to by bolo hlúpe. Vôbec by to miestnosť nerozsvietilo. Ježiš týmto absurdným príkladom poukazuje na to, že isté ľudské správanie je rovnako hlúpe; nielen hlúpe, ale aj nezmyselné! Aký by to malo zmysel byť Svetlom sveta a skrývať sa pred ľuďmi alebo osvetľovať iba vlastný osobný svet? Je to zbytočné, pretože do tmavých sŕdc nebude svietiť žiadne svetlo. Teraz sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa nad tým, čo Ježiš hovorí. Jedným z cieľov viery človeka je svietiť svetlom do srdca druhého. Prečo? Takto bude odhalené každé tajomstvo ukryté v temnote ľudského srdca. A pre koho je toto všetko? Nie preto, aby si svetlo vychutnávalo svoj vlastný jas; je to všetko v prospech osoby, na ktorú svetlo svieti. 

Potom Ježiš pokračuje: „Dávajte pozor na to, čo počúvate.“ Ak počúvate správne veci, bude vám pridané. Ale ak budete počúvať nesprávne veci, stratíte aj to, čo máte. Počutie vyžaduje počúvanie, takže je dôležité počúvať. Čo počúvame? Zatiaľ čo niektorí ľudia zvyčajne vedú konverzáciu o sebe, iní ľudia sú dobrí poslucháči. Ježiš nám hovorí niečo prekvapujúce. Čím viac počúvame ostatných na úrovni srdca, tým viac duchovných darov nám dáva. Ale čím viac chceme, aby o nás hovorili ostatní, tým viac strácame duchovné dary, ktoré máme. Stávame sa podobní olejovej lampe ukrytej pod košom, ktorej nakoniec dôjde olej. Pokiaľ je ale lampa v strede miestnosti, pravidelne sa dopĺňa. Olej je tu symbolom Ducha Svätého. Chcete vo svojom živote viac Ducha Svätého? Ak áno, tak sa cvičte v počúvaní najbližších ľudí na úrovni srdca.