Kto sú bohovia?
Rímsky kalendár začína v januári, ktorý je pomenovaný po Janusovi, rímskom bohovi začiatkov. Izraeliti však začínali svoj Nový rok každý rok v iný deň, niekedy v septembri, niekedy v októbri, pričom oslavy Paschy sa začali o desať dní neskôr. Veľkonočné jedlo bolo narýchlo pripravené a zjedené a pozostávalo z pečeného mäsa s nekvaseným chlebom a horkých byliniek. Tradične ho Izraeliti jedli oblečení, akoby sa každú chvíľu chystali opustiť dom. Prečo to robili? Boh oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva tým, že nechal v jedinú noc zomrieť každého prvorodeného mužského pohlavia z Egypťanov, či už človeka alebo zvieraťa. Izraeliti boli ušetrení, pretože krv z ich veľkonočnej obete označila dvere izraelských domov, keď prišla vlna smrti. Bola to noc úžasného milosrdenstva a okamžitej slobody pre niektorých, ale absolútneho smútku pre iných. Teraz je tu otázka. Koho Boh potrestal, keď spôsobil všetku tú smrť? Normálne si myslíme, že to boli Egypťania, ale Mojžiš písal o Bohu slovami: “nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd. Ja som Pán!” Treba si všimnúť, že egyptskí bohovia boli skutočné duchovné bytosti, aj keď boli reprezentovaní iba nehovoriacimi, nepočujúcimi modlami. V tomto prípade boli egyptskí bohovia potrestaní, keď Boh ukázal, akí bezmocní boli pri záchrane svojich vlastných ctiteľov. Zatiaľ čo Boh bol dosť mocný na to, aby zachránil všetkých svojich nasledovníkov a dokonca aj ich zvieratá. Pre mňa je hlúpe báť sa okultných síl, pretože náš Otec nás dokáže ochrániť. Napriek tomu je rovnako hlúpe myslieť si, že okultné bytosti nemajú skutočný duchovný vplyv.
V čítaní z 1. listu Korinťanom svätý Pavol opisuje, ako tradičné židovské veľkonočné jedlo dostalo nový význam. Tento nový význam označuje prechod Starej zmluvy a prítomnosť Novej. Duch Svätý padá na chlieb ako rosa a stáva sa pre nás jeho telom. Keď sa láme chlieb, láme sa pre nás jeho telo. Rovnako prítomnosť Ducha Svätého mení víno tak, že sa pre nás stáva jeho krvou. Namiesto tisícov zvierat, ktoré boli obetované, aby nás zachránili, sa Ježiš stáva jedinou obeťou, ktorá nás všetkých zachraňuje. Namiesto toho, aby sme opustili Egypt, opúšťame kráľovstvo sveta. Namiesto zasľúbenej zeme dostávame zasľúbené kráľovstvo nebeské. Namiesto lásky k zákonu máme zákon lásky. Kedykoľvek prijmeme chlieb a víno vo svätej omši, stáva sa Kristovým telom a krvou a my ohlasujeme jeho smrť. Ježiš skutočne zomrel namiesto nás; ukrižovanie nie je Ježišovým cieľom, je to nový začiatok pre každého z nás. Nabudúce, keď budete prijímať chlieb a víno pri svätej omši, poďakujte Bohu, že chcel, aby ste sa stali jeho milovaným dieťaťom, tak ako to chcel aj Ježiš. Chceli to natoľko, že Ježiš zaplatil za naše hriechy, aby sa ukázalo, že Boh je spravodlivý a milosrdný.