Ten, ktorý prichádza zhora, je nad všetkými (najmenší v kráľovstve nebeskom je nad všetkými pozemskými ľuďmi). ​​V nijakom smere nie sme nadradení; ale sme vyššie. Je to preto, že duchovný zrak je vyššie ako fyzický. Prečo? Duchovný svet je vyššie ako fyzický; fyzické udalosti sa vyskytujú, pretože duchovné udalosti ich predchádzajú. Napríklad šťastie pochádza zo spokojnosti v ťažkých podmienkach. Ale ľudia nájdu spokojnosť v zlých fyzických podmienkach len vtedy, keď ich zameranie, ich priorita, sú ich dobré duchovné okolnosti. Pomyslite na zlé fyzické okolnosti, ako je napríklad smrť. Smrť je strašná, ak neveríme v lepší a večný život, ktorý siaha až za smrť.

Pozemskí ľudia hovoria o pozemských veciach. Ale ten, kto prichádza zhora, svedčí o tom, čo videl a počul. (To znamená duchovne vidieť a počuť). Tento verš nás vyzýva, aby sme hovorili o duchovných veciach. Ale ako to môžeme urobiť? Jediný spôsob, ktorý poznám, je veľa počúvať a málo hovoriť. Predtým, ako prehovoríte, počúvajte v modlitbe myšlienky Ducha Svätého. A čím viac budeme praktizovať takéto počúvanie, tým viac budeme svedčiť o tom, čo sme videli a počuli.

Nasledujúci verš si protirečí, tak ako mu môžeme dať zmysel? Nikto neprijíma naše svedectvo, ale každý, kto ho prijme, potvrdzuje, že Boh je dôveryhodný. Kľúč k tomuto veršu spočíva v tom, že sme zjednotení s Kristom. Nikto neprijíma naše svedectvo, pretože naše slová nemôžu zmeniť srdce nikoho. Ale keď hovoríme to, čo hovorí Boh v nás; to znamená, že keď počujeme myšlienky Ducha Svätého predtým, ako prehovoríme, potom jeho slová zmenia srdcia ľudí. A tí potom majú svoju vlastnú skúsenosť s Bohom a svedčia o tom, že je dôveryhodný.

Ján nám hovorí, že keď nepovieme to, čo hovorí Boh v našom vnútri, dávame dar ducha na prídel. Boh chce dávať druhým ľuďom duchovné dary tým, že hovorí cez nás. Ale ak mu nedovolíme, aby sa cez nás rozprával s inými ľuďmi, potom jeho dar dávame na prídel. A netrpíme tým my, ale tí, ktorých chcel Boh skrze nás požehnať duchovným darom.

Posledná časť čítania hovorí o Božom hneve. Ale vieme, že Boh nás miluje. Ako teda môže zostať jeho hnev? Kto verí v Syna, má večný život, ale kto neposlúchne Syna, neuvidí život. Zdá sa, že to naznačuje, že jedna vec je mať večný život, ale druhá vec je vidieť ho. Rovnako ako jedna vec je mať identitu Božieho dieťaťa, no druhá vec je vidieť ju. Mnohé Božie deti nevidia, že sú skutočne jeho deťmi, no napriek tomu sú jeho deťmi. Ale ak to nevidia, nemôžu byť z toho šťastní. Pre nich môže byť Boh stále nahnevaným policajtom na oblohe. A tak na nich zostáva Boží hnev.
 
Povzbudzuje vás táto úvaha o Jánovom evanjeliu, aby ste svedčili o tom, čo ste videli a počuli? Pomáha vám veriť v Ježišovu dobrotu a zároveň ho poslúchať? Môjho srdca sa to dotklo, pretože ho nie vždy poslúcham. Prečo nie? Ako ho môžem poslúchať, keď som zanedbal počúvať ho? Môj hriech nastane, keď konám alebo hovorím bez toho, aby som sa najprv zastavil pomodliť sa; bez hľadania rady Ducha Svätého. Takže toto je Božia vôľa pre mňa a pre vás. Buďte vždy šťastní tým, že sa budete neustále modliť a ďakovať za každých okolností. Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za mňa, hriešneho, teraz i v hodinu mojej smrti.