V tomto čítaní Pavol hovorí rímskemu spoločenstvu o veciach, ktoré už poznajú. Čo ma však zaujíma je to, že táto raná rímska komunita poznala veci, ktoré mnohí dnešní kresťania nepoznajú. A to môže byť preto, že bolo pre nich jednoduchšie prijať určité duchovné pravdy než pre niektorých dnešných ľudí. Žili vo veku duchovného povedomia. Niektorí verili v Ježiša, iní verili vo svojich vlastných bohov; ale každý si uvedomoval realitu duchovného sveta. Mnohí ľudia dnes však nemajú vôbec žiadny duchovný náhľad, alebo ich náboženstvo je viac o kultúrnej identite, než o duchovnej skúsenosti. Takže Rimania boli v oveľa lepšej duchovnej situácii než mnohí dnešní kresťania. Ochotne prijali niečo ako pravdu, vďaka čomu boli ich životy oveľa šťastnejšie. Ale čo to bolo? “…všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Pána.”
Táto veta je často nepochopená. Nehovorí ; ‚všetko slúži na dobro tých, ktorí milujú Pána.‘ Mnohí kresťania si však myslia, že to znamená práve toto. Myslia si, že Boh zariaďuje všetko len pre dobro tých, ktorí ho milujú. Toto chápanie však predstavuje problém. Sú vari Božie požehnania obchodom? Musím ho dostatočne milovať, aby som ním bol požehnaný? A ak neviem ako ho milovať, znamená to, že nič nerobí pre moje dobro?
To, čo Rimania vedeli, bolo oveľa jednoduchšie. “…všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Pána.” Inými slovami: ‚Všetky veci vníma ich komunita ako užitočné, dokonca ako dary.‘ Užitočné na čo? Užitočné v tomto procese prispôsobovania sa obrazu jeho Syna. Účelom každého ich fyzického zážitku bolo uľahčiť zmenu, aby sa stali podobnými Ježišovi. Takže miera toho, aká dobrá bola skúsenosť, nespočívala v materiálnom úspechu alebo uspokojení tej či onej chuti, ale v miere, do akej sa stali viac podobnými Ježišovi. A všetky veci im na tejto ceste pomáhali. Ak zažili prebytok, mohli byť štedrí. Ak zažili nedostatok, mohli by byť trpezlivejší a dôverujúcejší. Keď počuli dobré správy, mohli byť vďační. Ak počuli zlé správy, mohli sa modliť o Božiu pomoc alebo útechu. Vidíte, aká je to pozitívna perspektíva v porovnaní s modernou sekulárnou kultúrou?
Ale rímske spoločenstvo vedelo ešte viac. Duchovne sa znovuzrodili, aby získali Ježiša ako brata a Boha ako Otca. Boli vyvolení, aby boli Božou rodinou! A nielen to, boli predurčení. Neboli jednoducho vyvolení, ale ich duchovná budúcnosť bola zabezpečená. Boli povolaní, čo znamená, že Boh im dal vieru; boli ospravedlnení, čo znamená, že sa nemusia báť spravodlivosti za svoje hriechy; a boli oslávení, čo znamená, že boli účastníkmi božskej prirodzenosti. Aká úžasná perspektíva pre spoločenstvo veriacich.
Nie všetko, čo sa stane, môžu ľudia so svetským pohľadom použiť na dobro. Ale pre Rimanov „…všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Pána“. Keby som sa mohol vrátiť v čase do nejakého obdobia a miesta histórie, rád by som sa vrátil do rímskeho spoločenstva pod vedením svätého Pavla. Ale to nie je potrebné. Môžem mať dnes rovnakú perspektívu ako to rímske spoločenstvo, a tiež ktokoľvek iný, kto chce.
