Dávid videl duchovne tak, že si uvedomoval duchovný význam každodenných skúseností. Dávid vedel, aké to je byť pastierom, keďže mnoho rokov pásol ovce svojho otca. Keď sa teda Pán chcel spojiť s Dávidom, prehovoril k nemu prostredníctvom niečoho známeho. Dávid myslel na Pána ako na svojho pastiera, ktorý ho zabezpečuje, vedie, obnovuje a chráni. A keď zažil ťažké chvíle, vedel: „Si so mnou“. Takže bol schopný prejsť cez ťažkosti; nevzdávať sa ani neprijímať problémy ako normálne. Očakával, že bude navždy bývať v dome Pánovom; mať s ním pretrvávajúci intímny vzťah. Keď uvažujete o tomto „videní“, kde ste a čo sa deje?

Otec sa s nami môže rozprávať ako s Dávidom. Niečo známe nadobudne určitý duchovný význam. Potom môžeme ako Dávid poznať Otcovu prítomnosť, ochranu a zaopatrenie, zažiť jeho obnovu a žiť v jeho dome. Realita je taká, že máme večný život a máme domov, príbytok, u nášho Pána a Otca. Dnes si uvedomte, že Boh k vám hovorí prostredníctvom vízií alebo okolností.

Pisateľ Listu Hebrejom pripisuje slová „Tu som“ Ježišovi; ozvena Izaiášových slov. Ježiš prišiel ako ‚Syn človeka‘, odložil svoj majestát a vo všetkých smeroch zdieľal našu ľudskosť. Vložil svoju dôveru v Boha a dal nám príklad dôvery napriek ťažkým okolnostiam. Robil to od zápasu v Getsemanoch až po svoju smrť na kríži. Sme schopní dôverovať Otcovi a veriť v jeho dobrotu za akýchkoľvek okolností, ktorým čelíme? Jeho zasľúbenia pre nás sú v žalme.

Ježiš kráčal údolím tieňa smrti, aby sme mohli byť deťmi nášho Nebeského Otca a aby sme mali účasť na sláve. Sláve, ako ju vidí Izaiáš, ale aj sláve dokonalého charakteru (stávame sa svätými) a prijímania chvály a prijatia Otca. Žehnám vám, aby ste videli a poznali slávu.