Tóbi bol dobrý človek, ktorý dodržiaval Zákonom stanovené pravidlá. Veril, že vďaka svojej viere v Boha zakúsil priazeň kráľa. Vieme však, že dobrým aj zlým ľuďom sa stávajú dobré aj zlé veci. Podľa Ježiša budeme mať na tomto svete ťažkosti, ale môžeme sa radovať, pretože On premohol svet (Jn 16,33).
Keď sa zmenil kráľ, zmenili sa aj Tóbiho okolnosti. Musel utiecť a všetko stratil. Jeho synovec bol však zadobre s novým kráľom a zariadil pre Tóbiho nápravu. Potom sa však jeho osud opäť zvrtol a on oslepol. Spočiatku mu pomáhali jeho synovec a jeho manželka. Jedného dňa sa jeho žena vrátila s kozliatkom, ktoré dostala ku svojej mzde ako dar. Tóbi si myslel, že je ukradnuté a nechcel ho prijať. Nasledovala búrlivá hádka medzi ním a jeho manželkou. Do vzťahu vstúpil hnev, nedôvera a zraňujúce názory. Tóbiho manželka vyhlásila, že sa konečne prejavil jeho skutočný charakter. Pravdepodobne to povedala veľmi nevľúdne, a preto bolo ťažké vypočuť si to a prijať. Tóbi mal vo svojom vnútri presvedčenie, že veci treba robiť správne, takže keď usúdil, že sa veci nerobia správne, nastúpil hnev. Zažili ste niekedy takýto druh hádky? Ja áno. V takejto situácii je normálne obviňovať a kritizovať druhú osobu. No lepšie je opýtať sa Boha, čo mi chce zjaviť o mojom srdci.
Nedávno sme navštívili ZOO. Keď sme vchádzali, došlo k nedorozumeniu, a tak som sa snažila pani vysvetliť, čo by bolo treba urobiť. Robert mi povedal, že som znela trochu nahnevane. Uznala som, že mal pravdu. Chcela som sa len ubezpečiť, že sa veci robia správnym spôsobom. No pritom som dala prednosť potrebe mať pravdu pred snahou budovať vzťah. Túto skúsenosť som využila ako príležitosť nahliadnuť do svojho vnútra a hľadať, čo mi chce Otec ukázať. Uznala som svoju snahu mať pravdu a činila som z nej pokánie. Zároveň som odpustila svojim rodičom a ostatným, ktorí potrebu mať pravdu uprednostnili pred budovaním vzťahu. Je zaujímavé, že o dva týždne neskôr som sa ocitla v podobnej situácii s možnosťou voľby – mať pravdu, alebo mať vzťah. Bola som veľmi pokojná, bez frustrácie alebo hnevu, a vybrala som si vzťah. Ďakujem ti, Otče, že si zmenil moje srdce.
Otče, otvor oči nášho srdca, aby sme videli. Ak vidíme duchovne, poznáme nádej, ku ktorej sme povolaní. Táto nádej nás nesklame, keď si uvedomíme, že Boh vo všetkom pracuje pre dobro tých, ktorí ho milujú (Rim 8,28). Takže, náš Otec koná v každej situácii, aby nás pritiahol bližšie k sebe a pomohol nám vidieť veci skôr z duchovného hľadiska, než z pohľadu svetského. Žehnám ti, aby si aj v zložitých okolnostiach dokázal nazrieť do svojho vnútra a urobiť krok ku slobode.
