|
Utorok 13.9.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Pavol vymenoval množstvo úloh v Kristovom tele. Ktorá ťa vystihuje? Alebo, ktorá ťa priťahuje? Sú po prvé apoštoli, po druhé proroci, po tretie učitelia, atď. Znamená to, že najdôležitejšou úlohou je byť apoštolom, potom prorokom, pričom každá osoba v zozname je menšia, než tá predchádzajúca? To by znamenalo, že veľa ľudí je menej dôležitých alebo menej hodnotných. A tí, ktorí sa nestotožňujú so žiadnou z týchto úloh, by mali ešte menšiu hodnotu. Pavol však používa analógiu plnohodnotne fungujúceho tela. Každá časť nášho tela je nevyhnutná na to, aby sme mohli plnohodnotne fungovať, a preto žiadna časť nie je cennejšia ako iná. Rovnakým spôsobom je každá úloha potrebná na to, aby cirkev dobre fungovala. Nežiarlime teda na dary iných ľudí, ale radujme sa a buďme vďační za akýkoľvek dar, ktorý majú oni, aj za naše vlastné dary. Zároveň môžeme dychtivo túžiť po najväčšom dare, ktorý Pavol zjavuje ako lásku. Ale tento dar už máme, keďže milujeme, pretože On prvý miloval nás. Ak nevieme, ako prejaviť alebo zažiť lásku, môžeme poprosiť Otca, aby cez nás miloval druhých. Viac o tom, ako vyzerá láska, nájdeš v Prvom liste Korinťanom 13, 4-13.
Lukáš bol lekárom. On bol evanjelistom, ktorý nám rozpráva o synovi vdovy z Naimu a o Jairovej dcére, ktorí vstali z mŕtvych. Ján rozpráva príbeh o Lazarovi, ktorý bol tiež vzkriesený z mŕtvych. Ježiš ich vzkriesil z mŕtvych, naznačujúc, že sa stane víťazom nad smrťou. No teraz už Ježiš vstal z mŕtvych a žije v nás. Naším osudom je život, nie smrť! Ako Ježiš vzkriesil syna vdovy z Naimu? Bol so svojimi učeníkmi na ceste do Naimu a za ním šiel veľký zástup. Ľudia ho počuli učiť, videli ho uzdravovať a vyháňať zlých duchov, a tak ho nasledovali veľké zástupy. Museli byť ohromení, keď počuli Ježiša hovoriť: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ a uvideli muža vzkrieseného z mŕtvych.
Nevideli sme nikoho, kto bol vzkriesený z mŕtvych, no poznáme ľudí, ktorí takých stretli. Videli sme však uzdravenia – Boha, navštevujúceho svoj ľud. Pred časom si náš zať James zlomil palec v rugbyovom zápase. Mal dosť veľké bolesti, palec bol stuhnutý a málo pohyblivý. Jedného dňa pozeral na youtube video o uzdravovaní. Muž hovoril k jednotlivým problémom a žehnal uzdravenie do konkrétnych situácií. James si uvedomil, že to bola Božia moc, ktorá uzdravovala. Uzdravenie nezáviselo od žiadneho človeka. Ukázal teda na svoj palec a hovoril k bolesti, chorobe a zraneniu. Prikázal, aby odišli a aby sa jeho palec uzdravil v Ježišovom mene. Jeho palec okamžite veľmi ochladol a James ním bol následne schopný hýbať, čo sa mu od zranenia nepodarilo. Túto vieru v Božiu dobrotu a moc potreboval neskôr, keď mu diagnostikovali rakovinu. Naša dcéra si priala, aby sa rakovina vyliečila rovnakým spôsobom, no nestalo sa. Uzdravenie palca však bolo tým, čoho sa držala ako dôkazu Božej moci a prítomnosti v ťažkých časoch. Teraz, vďaka Bohu, rakovina odišla. Ale viera a vytrvalosť vybudované v čase problémov zostávajú.
Každá z úloh opísaných Pavlom si vyžaduje Božiu moc, ktorá pôsobí cez nás. Dôvodom je, že všetky úlohy sú prejavom jeho lásky k nám aj k ostatným. Si milovaný, tak prijmi jeho lásku. Potom túto lásku uplatni v každej úlohe, do ktorej si povolaný. Možno uvidíš, ako Božia moc mení fyzické alebo duchovné situácie. Okamžité výsledky budujú vieru, pomalšie budujú vytrvalosť. Obe sú pre nás v tomto svete veľmi užitočnými darmi.
|
|
|
