Bojuješ proti pokušeniu? Je to normálna ľudská okolnosť. Začalo sa to v záhrade Eden. Had pokúšal Evu tým, že jej predložil niečo, čo vyzeralo dobre. Podvodom ju povzbudil, aby jedla. Dal jej túžbu, pokušenie, tak, ako sa aj dnes snaží pokúšať nás. Keď podľahla svojej túžbe, vstúpil hriech a ako následok hriechu prišla smrť. To sa deje dodnes. Túžba vedie k hriechu, ktorý nás oddeľuje od nášho Otca a má za následok smrť. Naproti tomu, Otec dáva len dobré dary. On je Otcom svetiel. Sme jeho svetlá, pozvané k tomu, aby sme vyžarovali jeho lásku do tohto temného sveta (Mt 5,14). A čím menej sme poškvrnení hriechom, tým viac sme schopní žiariť. V ňom nie je žiadna tma, žiadne tiene, iba dokonalá láska. Jeho láska nás privádza k znovuzrodeniu a k životu vo viere, nádeji, dôvere, radosti, pokoji a láske. Aký kontrast!
V tomto svete môžeme zakopnúť a padnúť. No keď naňho voláme, keď sa nám „šmýka noha”, vo svojom milosrdenstve nás zachraňuje. A keď nás obkľučujú starosti a úzkosť, natiahne ruku, aby nás utešil.
Učeníci práve videli, ako Ježiš nakŕmil štyritisíc ľudí siedmimi košmi zvyškov. Potom sa preplavili cez Galilejské more a stretli sa s farizejmi, ktorí žiadali znamenie. Ježiš im odmietol dať znamenie. Naskočili späť do člna a vydali sa opäť cez more. Učeníci začali pociťovať hlad a podliehali malomyseľnosti. Zanechali sedem košov prebytočného chleba a teraz mali len jeden bochník, ktorý ich mal všetkých nasýtiť. Zažil si už moment, keď ťa zrazu dostihli starosti a úzkosti prítomného okamihu? Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, využil túto chvíľu na to, aby ich poučil.
Nerozumiete? Nehovorím o chlebe. Všetko je to o našich srdciach. Chráňte sa kvasu farizejov! Kvasom farizejov je pokrytectvo (Lk 12,1). Navonok vyzerali dobre – dodržiavali literu zákona, ale ich srdcia boli ďaleko od Boha. A ako kvások v chlebe, ich negatívne postoje sa šírili aj na druhých a spôsobovali škody (Mt 23,15).
Chráňte sa kvasu Herodesa! Herodesovo srdce sa sústredilo na politickú moc a materializmus. Bál sa názorov ľudí. Obával sa straty svojej pozície autority a podvolil sa tlaku verejnosti.
Nerozumieš? Všetko je to o našom srdci.
Aký veľký je náš Boh! On je ten, kto má moc a autoritu. On je ten, kto nám dal všetky dobré dary, ktoré sme dostali. Stará sa o nás a miluje nás. Je to dobrý, dobrý Otec. Sú naše oči otvorené, aby sme to videli a naše uši otvorené, aby sme odpovedali? Spomíname si na jeho doterajšiu dobrotu, alebo sú naše srdcia zatvrdené klamstvom hriechu?
Ježiš hovoril k ľuďom v podobenstvách, pretože ich srdcia boli tvrdé. Svojim učeníkom podobenstvá vysvetľoval, aby videli, počuli, pochopili a obmäkčili si srdcia. Oni však nerozumeli. Tak im ešte raz vysvetlil Božiu dobrotu a láskyplnú starostlivosť. Dokážeme to vidieť aj my, alebo sme príliš ponorení do starostí nášho života? Ak áno, môžeme naňho zavolať, aby nás zachránil ‚pretože sa nám „šmýka noha”, a požiadať ho, aby obmäkčil naše srdcia. Keď uvidíme jeho dobrotu, môžeme mu vzdávať vďaky.
