Ľudia povedali Ježišovi: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“

Je to zvedavá a možno falošná otázka. Ježišovi ju položili deň po tom, čo nasýtil zástup 5000 mužov, nepočítajúc ženy a deti. (Zaujímalo by ma, či boli muži oddelení od žien a detí, aby mohli počúvať Ježišovo vyučovanie. Taká bola bežná prax v synagóge.) Ježiš na verejnosti zázračne rozmnožil niekoľko rýb a chlebov. Zostali tam koše plné zvyškov, ktoré boli zozbierané a spočítané. Išlo teda o znamenie, no nestačilo to na to, aby ľudia v Ježiša uverili. Chceli, aby im Ježiš okamžite dodal chlieb z neba. Aby uverili, žiadali si vidieť chlieb padajúci z neba. O čo tu teda ide?

Keď má človek pochybnosti o inej osobe, nie je ochotný prijať ani dôkaz svojich vlastných očí. Okolnosti môžu priniesť zázrak, no ak človek zostáva skeptický, myslí si, že potrebuje ďalšie znamenie, väčšie znamenie, aby mal vieru. Toto je však omyl. Potrebné je najskôr, aby sa vysporiadal s pochybnosťami vo svojom vlastnom srdci. Skeptickí ľudia sú často slepí voči veciam, ktoré nedokážu pochopiť alebo vysvetliť.

Ježiš vie, že aj keby zoslal jedlo z neba, ľudia by žiadali ešte viac. Aj keby vstal z mŕtvych, neverili by. Čo teda urobil? Hovoril k nim jasne a prorocky. Vtedy jeho slovám nerozumeli, ale tie slová neboli pre nich. Ak by sa niekto z davu neskôr stal Ježišovým nasledovníkom, vedel by presne, o čom hovoril. Ježiš im povedal, že On je skutočný chlieb z neba, ktorý bude ich pokrmom. Nato všetci odišli, zhnusení myšlienkou, že by mali jesť Ježišovo telo a piť jeho krv. Všetci, okrem učeníkov. Omnoho neskôr, pri poslednej večeri, títo učeníci konečne pochopili Ježišove slová k zástupu. Rozlámaný chlieb sa stal nebeským, keď prijal Ducha Svätého. Stal sa pre nich Ježišovým telom.

Čo sa z toho môžeme naučiť? Ježiš často hovoril v podobenstvách. V jeho slovách bol ukrytý nenápadný hlbší význam. Tí, ktorí o ňom pochybujú, vnímajú jeho slová povrchne a považujú ich za hlúpe alebo úplne pomýlené. No tí, ktorých vedie Duch Svätý, nakoniec uvidia skrytú pravdu. Ježišove záhadné slová sa stávajú prorockými a keď im človek porozumie, je to ako osobný darček od Boha. Týmto spôsobom všetky Ježišove slová slúžia pre dobro tých, ktorí milujú Boha. Tie isté slová však mätú a frustrujú tých, ktorí Boha nemilujú.

A ako môžeme milovať Boha? Najprv potrebujeme uveriť v jeho lásku k nám. Potom mu môžeme jeho lásku opätovať. A ako môžeme uveriť v jeho lásku? Prijatím skutočnosti, že Ježiš sa za nás vzdal svojho života, aby sme my uverili v jeho lásku.

Slová v dnešnom príbehu neboli určené ľuďom, ku ktorým Ježiš hovoril. Boli určené pre teba, pre mňa a pre všetkých členov cirkvi, ktorí si pripomínajú Ježišovu veľkú lásku k nám pri každom prijímaní Eucharistie na svätej omši a zvlášť počas Veľkej noci.