List Sardom mohol byť napísaný pre mňa pred mnohými rokmi. Keď Ježiš písal Efezu, držal v ruke hviezdy. Obyvatelia Sard nedostali také uistenie – ani ja. Chodila som do kostola a zapájala som sa do mnohých aktivít vo farnosti. Navonok som vyzerala dobre, ale nemala som žiadny vzťah s Ježišom. V Ježišových očiach som bola mŕtva. Počúvala som Dobrú zvesť o Ježišovej láske, o jeho smrti za mňa a o živote, ktorý prináša, ale nikdy som ju neprijala. Ježiš volá: „Prebuďte sa!“ – skôr, než bude neskoro. Raz k nám v noci prišiel zlodej. Ukradol hriankovač! Keby sme vedeli, o koľkej príde, nastavili by sme si budík! Nevieme kedy príde Ježiš. Tento list je jeho poplašným volaním obyvateľom Sárd: „Prebuďte sa!“

Niektorí ľudia z kostola, kam som chodila, poznali Ježiša a kráčali s ním. Boli oblečení do bieleho, oblečení do neho. Boli ho hodní nie vďaka tomu, čo robili oni, ale vďaka tomu, čo urobil Ježiš. Ich mená boli zapísané v jeho knihe života, mohli odpočívať v bezpečí pri svojej spáse. Viem si predstaviť Ježiša, ktorý o každom z nich hrdo hovorí Otcovi. Si si istý svojou spásou? Ak nie, spomeň si na učenie o Ježišovi a rob pokánie zmenou svojho myslenia a spôsobu života. Popros Ježiša, aby bol Pánom tvojho života a odvráť sa od svojich hriechov.

Laodicea bola veľmi bohaté mesto, ktorého občanom nič nechýbalo. Bohatstvo im prinášal obchod s vlnou a lekárske stredisko, ktoré ponúkalo očnú masť. Boli samoľúbi, pyšní a arogantní. Nevnímali potrebu svojej premeny, ani svoju duchovnú chudobu. Ježiš im povedal, že potrebujú zlato zušľachtené v ohni, biele rúcho a očnú masť. Zlato hovorí o procese očistenia od hriechu, keď prijímame Ježiša. Sme stvorení dokonale, ale skazili sme sa. Ježiš nás vedie po ceste očisťovania, aby nám prinavrátil dokonalosť, ktorú pre nás Otec vždy zamýšľal. Biele rúcho je určené pre nás, aby sme si ho obliekli, pretože naše hriechy boli odpustené. Očná masť nám umožňuje vidieť duchovne.

Nejaký čas potom, čo som stretla Ježiša, som išla na seminár o uzdravovaní. Chcela som zistiť, ako sa to robí. Verila som, že ja uzdravenie nepotrebujem. Nechápala som svoje potreby, ani svoju duchovnú chudobu. Bola som ako cirkev v Laodicei. Boh mi však vo svojom milosrdenstve ukázal moju vinu a hanbu a do môjho srdca priniesol uzdravenie. Táto cesta premeny srdca je celoživotný proces, ktorý nás približuje k Ježišovi. Ježiš nás pozýva do tohto procesu. Hovorí, že stojí pri dverách a klope, čakajúc na pozvanie. Skús si dnes nájsť čas a predstaviť si, ako Ježiš klope na tvoje dvere. Ako odpovieš? Pozveš ho dnu? A ak áno, čo sa stane?