Niekedy si my sami vedieme záznamy o svojich hriechoch a nedokážeme si odpustiť. Ježiš zomrel, aby nám bolo odpustené. K jeho posledným slovám patrili aj tieto: „Otče, odpusť im, pretože nevedia, čo činia.“ Stotožníš sa s Otcovým odpustením a odpustíš si? Niekedy si druhí ľudia vedú záznamy o našich hriechoch. Buď nám neodpustia, alebo nachádzajú potešenie v tom, že nás ponižujú. Možno im to prináša pocit nadradenosti. Tak či onak, nevedia, čo robia. Ježiš to však vie a ponúka milosrdenstvo a súcit. A napokon, aj diabol nám rád pripomína naše hriechy. Je to porazený nepriateľ, ale stále bojuje – prehovára do našich myšlienok, aby nás odradil. Preto musíme spútať každú myšlienku a uviesť ju do súladu s Ježišom (2 Kor 10, 5). Takže nabudúce, keď budeš mať negatívnu myšlienku, opýtaj sa Ježiša, aká je jeho pravda a nahraď ňou svoje nesprávne presvedčenie.

Ježiš sa rozprával s ľuďmi, keď mu niekto oznámil, že jeho matka a bratia sú vonku. Odpovedal: „Kto je moja matka? Kto sú moji bratia?“ Ako mohol Ježiš takto pristupovať k svojej matke a bratom? Toto je negatívna, možno kritická reakcia. Vieme, že Ježiš je láskavý, dobrotivý, súcitný a milosrdný. Nemohol teda odmietať svoju matku a bratov. Keď rozpoznáme našu negatívnu reakciu, môžeme sa Ježiša opýtať, aká je jeho pravda. Možno by odpovedal, že neodmietal svoju matku a bratov, ale chcel všetkých privítať vo svojej rodine. Keď najbližšie rozpoznáš svoje negatívne myšlienky, odmietni ich a opýtaj sa Ježiša na jeho pravdu.