Mária (Magdaléna) už dlho nasledovala Ježiša a jeho učeníkov. Bola Ježišovi oddaná a patrila k tým ženám, ktoré podporovali Ježišovu službu z vlastných zdrojov. Možno to robila z vďačnosti, pretože ju Ježiš oslobodil od siedmich démonov. Zároveň však bola “outsiderkou”. Nepatrila k Ježišovým príbuzným, nebola vybraná za jednu z učeníkov, nepochádzala z Ježišovho rodného mesta a bola to žena. Prišla k hrobu, aby pomazala telo vonným olejom. Bola sklamaná a tiekli jej slzy. Potom sa však pozrela do hrobu a uvidela dvoch anjelov, ktorí sedeli tam, kde mal Ježiš hlavu a nohy. Spýtali sa jej: „Žena, prečo plačeš?”
Mária odpovedala, že plače, pretože Ježiš je preč, no zrazu vedľa seba uvidela niekoho, kto sa pýtal tú istú otázku: „Žena, prečo plačeš?” Mária musela byť prekvapená, keď opäť počula tú istú otázku, ale s úctou sa opýtala, kam odniesli Ježišovo telo. Potom Ježiš povedal: “Mária!” Niečo v tomto jedinom slove upútalo jej pozornosť a uvidela, že je pri nej Ježiš!
Predstav si jej úžas a radosť. Ježišova prítomnosť okamžite premenila jej skleslosť a osamelosť na extázu.
Vybral som si práve tento text, pretože keď sa cítim sám, sklamaný alebo skleslý, potrebujem počuť anjelský hlas alebo hlas Ježiša, ktorý hovorí: „Prečo plačeš?” Vo chvíli, keď sa moje oči odvrátia od mojich skľučujúcich okolností a zamerajú sa na Ježišovu prítomnosť pri mne, cítim sa oveľa šťastnejší. Ježišova prítomnosť je dobrá, ale jeho slová sú ešte lepšie. Čo povedal Ježiš Márii? “Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Už žiadny outsider! Mária je teraz Ježišovou sestrou a spoluctiteľkou. Takto Ježiš uzdravil jej srdce z odmietnutia, rovnako ako ho zbavil siedmich démonov. V tomto vnímam rozdiel medzi životom a životom v plnosti. Keď démoni odišli, mala Mária život, no keď bola adoptovaná do večnej rodiny, mala život v plnosti.
Rovnako, Ježiš chce urobiť viac, než len odviesť našu pozornosť od našich okolností svojou úžasnou prítomnosťou. Aj nás chce pozvať do svojej večnej rodiny. Takže, keď sa modlím k Ježišovi ohľadom svojich problémov, predstavujem si, ako mi hovorí: „Prečo plačeš? Prednesiem túto záležitosť môjmu Otcovi a tvojmu Otcovi, môjmu Bohu a tvojmu Bohu. Postaráme sa, aby z tejto zlej skúsenosti pre teba vzišlo niečo dobré.“ Zistil som, že sa takto vždy zblížim s Ježišom a Otcom. A tak Boh vo všetkom pracuje pre dobro tých, ktorí ho milujú, teda nás, ktorí sme pozvaní do jeho rodiny.
Keď sa ti opäť stane, že problémy zmietnu tvoj pokoj a šťastie, vylej si srdce pred Ježišom a dovoľ mu, aby ti povedal: „Prečo plačeš? Idem k môjmu Otcovi a tvojmu Otcovi, k môjmu Bohu a tvojmu Bohu a pomôžeme ti nájsť požehnanie v tvojej ťažkej situácii.“
