Dnes čítame známe evanjelium o Ježišovi kráčajúcom po vode. Myslím si, že Ježiš spozoroval problém a mal naň pripravené riešenie. Problém spočíval v tom, že učeníci potrebovali viac viery v neho. Ježiš začal tento problém riešiť už v predchádzajúcej kapitole. Prostredníctvom podobenstiev im dal úžasné učenie, aby dokázali odkryť duchovné pravdy. Počuli podobenstvo o rozsievačovi, o pšenici a kúkoli, o horčičnom zrniečku, o kvase, o drahocennej perle a o sieti so všetkými druhmi rýb. Otvárali sa im oči pre duchovné pravdy, ktoré ostatní nevideli. Muselo to pre nich byť skutočne vzrušujúce, ako aj pre dav, ktorý ich obklopoval. Potom ich Ježiš vzal do svojho rodného mesta a ďalej učil v synagóge. Najprv boli ľudia jeho učením ohromení, no potom si spomenuli, o koho ide – o chlapca zo susedstva. A tak mali v neho len malú vieru. Pre nedostatok viery v neho tam Ježiš neurobil veľa zázrakov.
Ľudia v Ježišovom rodnom meste a učeníci mali niečo spoločné. Obaja žili s Ježišom. Známosť môže ľahko oslabiť vieru v človeka. „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.” Ježiš teda vytvoril pre učeníkov situáciu, ktorá si vyžadovala väčšiu vieru v neho.
Ježiš učeníkov prinútil (t.j. prikázal im), aby bez neho nastúpili na loď a odplavili sa, kým on sa utiahol do samoty na vrch, aby sa modlil. Učeníci mohli cítiť zmätok a možno aj odmietnutie, pretože ich Ježiš poslal preč. Neopustil ich. Prinútil ich, aby oni opustili jeho. Keď učeníci videli Ježiša kráčať po vode, mysleli si, že je to duch. Nemali dostatočnú vieru v neho, aby si mysleli, že je to on. Nikto iný nemohol chodiť po vode. Ježiš im teda dal ďalší príkaz: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” Pomôže im viera v Ježiša prekonať strach z búrky a duchov? Peter požadoval ďalšie potvrdenie, aby sa odhodlal uveriť tomu, čo Ježiš povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.” Ježiš povedal: „Poď!“ a Peter kráčal k nemu po vode. Mal vieru v Ježiša! Mal však aj strach z búrky. Len čo strach začal udúšať jeho vieru, začal sa topiť. Ježiš ho zachránil. Bola to silná lekcia. Viera v Ježiša musí byť väčšia ako zlé okolnosti. Keď je viera väčšia, okolnosti strácajú schopnosť spôsobiť strach. Keď je viera menšia, okolnosti môžu existujúcu vieru oslabiť. Ježiš Petrovi povedal: „Maloverný, prečo si pochyboval? Ale viera učeníkov v Ježiša vďaka tejto skúsenosti vzrástla. Vyhlásili: „Naozaj si Boží syn.”
Keď učeníci dorazili na pobrežie, viera v Ježiša bola veľká. Čo bolo nemožné v Ježišovom rodnom meste, bolo teraz možné. Viera bola taká silná, že na uzdravenie stačilo dotknúť sa lemu Ježišových šiat. Ježiš nič neurobil, ani nepovedal.
A čo my? Máme v Ježiša vieru, ktorá je väčšia, než naše ťažké okolnosti? Je nám Ježiš už natoľko známy, že pochybujeme o jeho moci? Poznáme príbeh o Ježišovi kráčajúcom po vode a o Petrovi, ktorý k nemu kráča uprostred búrky. Možno sa cítime ako učeníci na lodi, zatiaľ čo Ježiš je mimo našej lode. Skús mu povedať: “Ježišu, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe.” Potom môžeme cez naše zlé okolnosti kráčať smerom k nemu a ak pochybujeme a topíme sa, on k nám príde a opäť nás pozdvihne nad našu ťažkú situáciu. A tam, kde je takáto viera, možno uvidíme viac zázrakov, než kedykoľvek predtým.
