|
Utorok 4.10.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Tak ako Pavol, aj my sme vyvolení už v matkinom lone. Otec si nás vyvolil ešte predtým, než stvoril svet. A robí to aj naďalej. Naša minulosť nás nedefinuje, ani neobmedzuje. Kristus, ktorý je v nás, vylieva svoju milosť a premieňa nás svojou láskou. Skús sa dnes zamyslieť nad tým, že si vyvolený. Nad situáciami, kedy si sa cítil vyvolený, aj nad tými, kedy nie. Porovnaj si tieto situácie s Otcovým rozhodnutím pre nás, ktoré trvá a nezávisí od nás. Ešte aj v tých najhorších chvíľach, na dne, Otec sa pre nás neprestáva rozhodovať.
On vie o nás všetko. On nás utvoril. Niekoľkokrát si pomaly prečítaj slová žalmu. Na ktoré slovo alebo slová sa upriamila tvoja pozornosť? Čo ti prinieslo útechu a čo sa ťa dotklo?
Mária tiež urobila rozhodnutie. Rozhodla sa sedieť pri Ježišových nohách a on ju za to pochválil. Si ako Mária alebo Marta? Je jednoduché čítať tento príbeh z pohľadu Marty a cítiť sa odsudzovaný. Avšak Ježiš miloval Martu, aj jej sestru, aj Lazára (Jn 11,5). Marta sa v Jánovom evanjeliu spomína konkrétnejšie. Možno potrebovala vedieť, ako veľmi je milovaná. Či už sme ako Mária alebo Marta, Ježiš aj Otec nás vrúcne milujú.
Dlhé roky ma Otec pozýval zastaviť, upokojiť sa. Ale ja som sa stotožňovala s Martou. Mala som dlhý zoznam vecí, ktoré musím urobiť a nedokázala som zastaviť. Cítila som sa odsudzovaná. Jedného dňa mi moja priateľka povedala, že možno som povolaná byť Martou. Bolo to veľmi oslobodzujúce. Bolo to v poriadku byť sama sebou. Tento rok počas pôstu som sa rozhodla postiť od môjho dlhého zoznamu vecí, čo mám urobiť. Tak som každý deň len tak pol hodinu sedela a počúvala v tichu Otca. A On sedel a počúval mňa. Bol to pokojný čas a vo mne sa rozhojňoval pokoj. Tak veľmi, že sa teším, keď môžem byť len tak v pokoji s Otcom. Možno sa začínam viac podobať na Máriu.
|
|
