V tom čase ľudia putovali po púšti už štyridsať rokov. Dostali vodu, keď ju potrebovali, mannu ako každodenný chlieb z neba, ich šaty sa nezodrali a nepostihla ich žiadna choroba. Dalo by sa predpokladať, že po štyridsiatich rokoch života v nadprirodzenej Božej starostlivosti sa mu naučili dôverovať. No nebolo to tak. Ľudia boli skľúčení, pociťovali beznádej a nedôveru. A tak reptali proti Mojžišovi. Mojžišovi bolo povedané, aby prehovoril ku skale, on však vo svojom hneve do skaly udrel. Možno bol frustrovaný a sklamaný. K tomu bola pred vstupom do zasľúbenej zeme potrebná ešte jedna obchádzka – okolo Edomu. To Izraelitov priviedlo do blízkosti Aradu, ktorý proti nim bojoval. Ľudia sa teda obrátili k Bohu, vložili do Neho dôveru a poslušne plnili svoje sľuby. Víťazstvo bolo isté. Potom však znova šomrali a sťažovali sa, pretože nemali jedlo ani vodu a báli sa, že na púšti zomrú. A tak Pán poslal jedovaté hady, ktoré zapríčinili smrť mnohých. Ľudia spoznali svoj hriech a oľutovali ho. Mojžiš zhotovil bronzového hada, pripevnil ho na žrď a všetci, ktorí sa pozreli na hada, boli uzdravení. Tí, ktorí hľadeli duchovne, verili a dôverovali, ozdraveli.
Vidíme tu paralelu s našimi životmi. Keď reptáme a sťažujeme sa, oddeľujeme sa od Božej prozreteľnej starostlivosti. Ale keď sa obrátime v dôvere a viere, približujeme sa k Bohu a on sa približuje k nám. Ježiš bol vyzdvihnutý na kríž, aby všetci, ktorí na neho hľadia, boli spasení, uzdravení, obnovení a oslobodení.
Ježiš hovoril s farizejmi a varoval ich, že ho nebudú môcť nasledovať tam, kam pôjde. Uvažovali, či sa plánuje zabiť, pretože verili, že každý, kto spácha samovraždu, bude zavrhnutý v pekle. No Otec má súcit so všetkými, ktorí trpia depresiou (aj so všetkými svojimi deťmi). Rozumie ich srdcu a ich situácii. Chce ich pritiahnuť do svojho láskavého náručia. Farizeji uvažovali vo fyzických pojmoch – chýbal im duchovný pohľad, ktorý mal Ježiš. Neverili, že Ježiš môže byť „JA SOM“, alebo že Boh je jeho Otcom.
Otázka, ktorú farizeji položili, znela: „Kto si?“ To je otázka, ktorú si potrebujeme všetci zodpovedať. Ježiš je jedno s Otcom. Robí a hovorí len to, čo robí a hovorí Otec. Keď hľadíme na Ježiša, vidíme Otca. Niektorí uverili pre jeho slová, iní uverili, keď videli kríž alebo zmŕtvychvstanie. Ďalší uverili vďaka svedectvu, ktoré počuli. Ale všetci, ktorí veria, sú spasení, uzdravení, obnovení a vyslobodení, rovnako ako tí, ktorí hľadeli na hada na žrdi na púšti.
Kým je pre teba Ježiš? Veríš, že ten, ktorý ho poslal, je s tebou?
