V nedeľu 4. júla boli všetky čítania o našom vzťahu k autorite. Niektorí bojujú proti autorite s cieľom získať slobodu. Iní vedia, že potrebujú silnú autoritu, ktorá by im pomohla. Je zaujímavé, že americkí kolonisti si zvolili slobodu od Británie, no to až po tom, čo britské vojenské víťazstvo proti Francúzom odstránilo hrozbu francúzskej nadvlády v Severnej Amerike. Dovtedy si uvedomovali svoju potrebu mocnej autority, ktorá by im pomáhala.
Dnes vidíme Jakuba zápasiť s anjelom a požadovať požehnanie. Aké bláznivé! Anjel by ho požehnal aj bez boja a Jakub sa mohol vyhnúť zraneniu. Aké ponaučenie z toho vyplýva? Keď bojujeme proti dobrým autoritám, požehnajú nás tak či tak, ale v zápase sa zraníme. Jakub dostal nové meno – Izrael – pretože bojoval s Bohom a zvíťazil. Izrael znamená „človek, ktorý bojoval proti Bohu a zvíťazil“. Požehnanie však nespočívalo v mene. Bolo v tom, že anjel nevyužil svoju moc na zničenie Jakuba – a Jakub to vedel. Anjel nechal Jakuba vyhrať. Preto Jakub povedal: „… videl som Boha z tváre do tváre a pritom som ostal nažive“. Jakub sa stretol s láskou mocného Boha. To bolo požehnaním. Nemyslím si, že Jakub potom ešte niekedy bojoval proti Bohu – a to bolo ďalším požehnaním.
Pri čítaní evanjelia vidíme, že človek posadnutý zlým duchom jasne vnímal svoju potrebu mocnej autority, ktorá by mu pomohla. Muž bol predtým nemý, ale Ježiš uzdravil jeho jazyk. A viem si predstaviť, že prvá vec, o ktorej chcel hovoriť, bol zázrak Ježišom darovanej slobody. Ježiš pomohol všetkým, ktorí k nemu prišli, uznávajúc jeho autoritu nad chorobou. Boli ako ovce, ktoré poznali svoju potrebu pastiera.
Ježiš týchto ľudí prirovnal k poľu pripravenému na žatvu. Ježiš však bol len jeden a do žatvy boli potrební mnohí robotníci. Keď Ježiš hovoril so svojimi učeníkmi, nepovedal: „Vy budete novými robotníkmi.“ Povedal iba: „…proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov…“ Ale čo tým myslel? Pánom žatvy je ten, komu patrí úroda. Boh Otec mal autoritu nad celým ľudstvom, ale daroval ju Ježišovi, takže Pánom žatvy sa stal Ježiš. A Ježiš si nevyberá robotníkov. Rozhodol sa milovať ľudí a ľudia sa rozhodujú, či mu jeho lásku opätujú. Ak si vyberú lásku, stanú sa robotníkmi u Pána žatvy. Tu vidíme ďalší príklad autority s láskou. Ježiš mohol ľudí prinútiť, aby robili určité veci, pretože má potrebnú autoritu. Láska však verí, že niektorí ľudia sa sami od seba rozhodnú správne.
Uvedomuješ si svoju potrebu mocnej autority, ktorá ti má pomôcť? Ak áno, dobre robíš. Čo však urobíš, keď sa tvoj problém vyrieši? Budeš naďalej túžiť po vzťahu s Bohom? Toto je moment, kedy rozpoznáš motív svojho vlastného srdca. Niektorí odchádzajú zo vzťahu, ktorý už nepotrebujú. Iní si cenia láskyplný vzťah so svojim Nebeským Otcom.
