Východiskovým bodom je skutočnosť, že sme vyvolení. Stráv nejaký čas premýšľaním o tom, že si vyvolený a čo to pre teba znamená. Mysli aj na to, že Pán má záľubu vo svojom ľude, teda aj v tebe.

Keď povieme „áno“ Ježišovi, sme posvätení a zanechávame náš starý spôsob života. Problémom ľudí v Korinte však bolo, že stále žili starým spôsobom. Keď prijímame Ježiša, dostávame milosť a milosrdenstvo namiesto súdu a spravodlivosti. Ježiš nám tento dar dáva zadarmo, ale musel ho pre nás „kúpiť“ na kríži. Je na nás, či si ho len jednoducho prevezmeme, alebo mu dovolíme zmeniť náš život, aby sme druhým mohli ponúknuť milosť a milosrdenstvo.

V Korinte sa ľudia navzájom stavali pred súd. Mohlo ísť o reálne súdne spory. No mohli to tiež byť duchovné súdne procesy, kde si stále nanovo pripomínali spáchané krivdy a volali po spravodlivosti. „Zmierte sa s nespravodlivosťou!“ „Nechajte sa podvádzať!“ Toto neznie fér a ani to nie je. Ale to, čo ti bolo ukradnuté, je preč a nik ti to nevráti. Odpustenie ťa však oslobodí od pripomínania si nespravodlivosti, ktorá sa ti stala. Ak zažívaš konflikt, nájdi si zrelého a múdreho duchovného sprievodcu, ktorý ti pomôže problém vyriešiť. Keď sme prevádzkovali hotel, každý rok sme strávili víkend s mentorom. Bol naším múdrym sprievodcom, ktorý nám priniesol uzdravenie a zmierenie.

Keď sa nám podarí zbaviť bariéry spôsobenej neodpustením, môžeme urobiť veci, ktoré nás priblížia k Bohu:

Ježiš odišiel na vrch modliť sa. Našiel si tiché miesto a našiel si čas byť so svojím Otcom. Myslím si, že sa s Otcom rozprával o všetkom, čo ho trápilo a čo sa ho týkalo, počúval a trávil čas v tichosti. Toto je pre mňa v súčasnosti ťažké. Keď si sadnem, aby som trávila čas s Otcom, moja myseľ sa túla kade-tade, rozptyľovaná neustále prichádzajúcimi myšlienkami. Som v pokušení vyskočiť a niečo robiť. Ale písanie tohto zamyslenia mi pomáha nadobudnúť pokoj. Spojenie s Božími slovami ma priťahuje bližšie – a to isté platí pre teba. Zvyčajne čítam rýchlo, čo sa dotýka mojej mysle, ale nie môjho srdca. Dnes, naopak, pomaly uvažujem nad slovami a dávam im priestor hovoriť k môjmu srdcu.

Žalm nás povzbudzuje, aby sme Pánovi spievali novú pieseň, aby sme sa pripojili k ostatným v uctievaní Boha, aby sme jeho meno chválili tancom a hudobnými nástrojmi, spievali od radosti sediac na gauči (to robím práve teraz), dovolili jeho piesni, aby naplnila naše srdce a pripojili sa k anjelom spievajúcim „Svätý, svätý, svätý“. Keď z toho čokoľvek spravíme, budeme zahalení do jeho slávy a priblížime sa k nemu. Máš v srdci pieseň? Budeš ho uctievať? Je pre teba jednoduchšie chváliť jeho meno, alebo si nájsť tiché miesto a mlčky sa modliť? Raz bude vhodnejšie jedno, inokedy druhé. Pre mňa je dnes čas spevu. Raduj sa z Otca, On sa raduje z teba!