|
Utorok 7.9.2021
Liturgické čítania na dnešný deň
Aj dnes sa budeme venovať téme kultúry sveta v porovnaní s kultúrou nebeského kráľovstva. Zamyslíme sa nad samotným zmyslom života. V sekulárnej humanistickej kultúre západu je človek najvyšším stupňom evolúcie. Preto je oprávnený použiť, podľa vlastného uváženia, čokoľvek zo stvorenia, na dosiahnutie svojich cieľov. Môže rozumne využívať prírodné zdroje, zvieratá, čas, iných ľudí – dokonca aj tých, ktorí sú na ňom závislí – aby robil, čo chce. Ide tu o prirodzený princíp prežitia toho najschopnejšieho. Ak to neurobí on, potom ho na dosiahnutie svojich cieľov použije niekto iný, mocnejší ako on! Kultúra dnešného sveta je konkurenčnou kultúrou niekoľkých víťazov a mnohých porazených. Nie je prekvapením, že v takejto kultúre narastá depresia, fatalizmus a beznádej. Je to život, ale nie život v plnosti. A určite to nie je večný život. Aj tí najúspešnejší ľudia musia jedného dňa zanechať všetko, čo dosiahli, iným, ktorí to môžu znehodnotiť alebo zničiť.
V nebeskom kráľovstve nie je zmyslom života niečo dosiahnuť, ale prijať lásku od Otca a potom ju dávať druhým. Keď takto žijeme, stávame sa pokojnými, šťastnými a vzťahovými ľuďmi – stávame sa obľúbenými ľuďmi. Je to preto, že život dávame, a nie berieme. A ešte viac. Nie je na nás, aby sme rozhodovali o zmysle svojho života. Sme stvorené bytosti. Náš tvorca mal s nami zámer, keď nás stvoril. Jeho zámerom bolo, aby sme vo vzťahu s ním, najvyšším darcom života, prežívali pokojný a šťastný život. A ešte viac. Sme stvorení pre fyzický aj duchovný život. A duchovnej časti nášho „ja“ patrí večný život. Niet divu, že tí, ktorí prijali túto kultúru nebeského kráľovstva, prežívajú lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, atď.
Pochopením spomenutých dvoch kultúr sa môžeme naučiť niečo veľmi dôležité. Môžeme sa naučiť, ako ľuďom pomôcť prejsť do lepšej kultúry. Ľudia vo svete sa nezaujímajú o pravdu. Je to preto, že si myslia, že každý má svoju vlastnú pravdu a všetky sú rovnako platné. Ale trpia a chcú byť slobodní. Túžia po niečom, čo by fungovalo v ich konkrétnom živote. Sú pragmatickí a potrebujú nádej. Túto nádej získajú, keď uvidia niekoho, kto svojím životom ukazuje dobré ovocie Ducha Svätého – to znamená niekoho, kto prijal kultúru nebeského kráľovstva. Ďalšiu nádej dostanú, keď si vypočujú svedectvá ostatných o tom, ako kultúru tohto sveta vymenili za lepšiu. A ak sú dostatočne hladní po tejto zmene, môžu sa aj oni stať Božími deťmi. Preto vždy, keď sa ma niekto opýta, prečo som kresťanom, odpoviem mu, že u mňa to funguje. Prináša mi to pokoj, šťastie, lásku a podobne. Potom sa ich opýtam, ako túžia oni získať tieto veci. Tak s nimi nadviažem vzťah. Nehľadám konvertitov, chcem len byť otvorený, úprimný a priateľský do takej miery, do akej je to v danom vzťahu vhodné. No hádajte, čo sa stane? Keď ľudia pochopia, aký dobrý je život Božieho dieťaťa, chcú ho aj oni. A budú ho hľadať, kým ho nenájdu – možno u mňa, no s väčšou pravdepodobnosťou u iného Božieho dieťaťa, ktoré poznajú lepšie.
Všetko toto vyplýva z každodenného rozhodnutia pre tú správnu kultúru. Preto, keď sa Ježiša pýtali, ako majú konať Božie dielo, odpovedal jednoducho: „Verte vo mňa.“
|
|
|
