Skutky hovoria hlasnejšie, než slová. Často by sme chceli deťom povedať, že nemajú robiť to, čo robíme, ale to, čo hovoríme. Ale deti sa učia správať podľa toho, ako sa správajú rodičia. Pozorujeme naše deti a vidíme, že nás napodobňujú. Vidíme na našich vnúčatách, že kopírujú svojich rodičov.

Pavol nám radí dobré správanie, aby sme odzrkadľovali Krista a aby ľudia boli priťahovaní k Bohu. Pozýva nás byť pokornými, milujúcimi a vernými, nebyť pyšnými alebo arogantnými ani klebetnými.

Ježiš hovorí, že sluha robí to, čo je povinný urobiť, pretože je sluha. Neočakáva za to vďaku. Nerobí veci kvôli pochvale od ľudí, ale aby si splnil povinnosť. Tak isto aj my sa máme správať dobre, pretože sme deťmi nášho nebeského Otca. Siroty vždy hľadajú chválu za svoje dobré skutky. Toto je však problém, pretože ak nedostaneme chválu, ktorú si podľa vlastného názoru zaslúžime, prestaneme robiť dobrý skutok. Ale deti chcú byť ako ich Otec. Ak sa správame dobre, pretože je to túžba nášho srdca, tak neprestaneme, aj keď nás budú ľudia brať ako samozrejmosť.

Ježiš je majster, ktorý pracuje celý deň a pokrm, ktorý chce, je, aby sme plnili vôľu jeho Otca. On sám povedal, že jeho pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ho poslal. A keď už sa najedol, je na nás, aby sme jedli rovnaký pokrm. Aká je vôľa nášho Otca? Jeho vôľou je, aby sme viedli dobrý život preto, že ho milujeme, nie preto, že túžime po chvále od ľudí. A ako ho môžeme tak veľmi milovať? Tým, že prijmeme všetku lásku, ktorú nám ponúka.