|
Utorok 8.2.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Dnes som sa rozprávala so svojím duchovným vodcom. Okrem iného sme rozoberali, čo je dôležitejšie – robiť veci správne, alebo prísť so správne nastaveným srdcom. Robert a ja sme sa stali katolíkmi len pred niekoľkými rokmi, takže v tomto spôsobe prežívania viery sa považujem viac-menej za nováčika. S Bohom sa spájam cez skúsenosti a jednou z prvých takýchto skúseností bolo používanie znamenia kríža v mene Otca, Syna i Ducha Svätého. Keď som sa dotkla svojho ramena a spomenula Ducha Svätého, uvedomila som si Jeho prítomnosť. Ďalšou vecou bolo prijatie ruženca. Keď som ho držala v ruke, cítila som hlboký pokoj. Ďalšia vec, z ktorej sa mnoho rokov teším, je adorácia. Je to radosť, sedieť pred Pánom. Počas sv. omše som však niekedy zmätená. Snažím sa sledovať omšu podľa modlitebnej knižky, orientovať sa v tom, kedy si sadnúť, stáť alebo kľaknúť, a vedieť povedať správne slová v správnom čase. Robím to správne? Verím, že Ježiš je tam prítomný, ale chcem to aj zažiť. Prichádzam pred neho so srdcom, ktoré je pre neho otvorené, a ktoré ho hľadá. Dnes som pocítila, že sa môžem zbaviť svojho strachu z toho, že niečo urobím zle, svojho strachu z kritiky ľudí a z toho, čo by si mohli pomyslieť. Nechcem byť pre nikoho kameňom úrazu a tak veľmi chcem zažiť stretnutie s Ježišom. Predstúpim teda s pokorou pred neho a s láskou budem hľadať jeho tvár. Možno práve na toto celý čas čakal.
Farizeji a zákonníci pravdepodobne putovali až z Jeruzalema do oblasti okolo Galilejského jazera, kde Ježiš slúžil. Mali mnoho zákonov a tradícií, ktoré vznikali v priebehu rokov, a ktoré boli súčasťou rituálu ich viery. Keď sa stretli s Ježišom, všimli si, že učeníci si neumyli ruky. Ich vlastné ruky boli čisté a dokázali promptne pohroziť prstom kritiky. Aké jednoduché je žiť s odsudzovaním a kritikou v našich srdciach. Môže to byť dokonca normálne. Niekedy ju vyslovíme nahlas, inokedy sa môže objaviť len tichý vnútorný kritik. Oboje poškodzuje vzťahy. Nedávno som v sebe rozpoznala vnútorného kritika. Vyznala som to a činila som pokánie. S prekvapením som pozorovala, ako sa na ďalší deň vzťah medzi mnou a osobou, ktorú som kritizovala, zmenil. Láska je pri budovaní vzťahov omnoho silnejšia.
Niekedy sa tak zameriavame na dodržiavanie zvykov a zákonov, že nevidíme človeka v núdzi. Stalo sa to farizejom, ktorí popierali potreby svojich rodičov a tvrdili, že peniaze odovzdali Bohu. Stalo sa ti, že si konal podobne? Prikázanie hovorí, že si máme ctiť svoje matky a otcov, aby sa nám dobre vodilo. Môžeme to urobiť tak, že budeme vďační za dar života a za všetko dobré, čo sme sa naučili v našich rodinách. Túto vďačnosť môžeme priniesť Otcovi v modlitbe a kedykoľvek to bude možné, poďakovať sa aj našim rodičom.
P.S. Aký krásny je tvoj príbytok, Pane… Žije v tebe, takže si jeho krásnym príbytkom!
|
|
