|
|
Zjv 6, 1 – 17
A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: „Poď!“ A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: „Poď!“ A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: „Poď!“ A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: „Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!“ Keď otvoril štvrtú pečať; počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: „Poď!“ A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou. Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. A zvolali mohutným hlasom: „Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých čo obývajú zem?“ Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni. A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách a volali vrchom a bralám: „Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?“
|
|
|
|
Šiestou kapitolou sa začína vysvetľovanie zmyslu svetových dejín. Apokalypsa nie je opisom konca sveta, ale opisom toho, čo sa vo svete deje, z Božieho uhla pohľadu. Kone predstavujú svetové mocnosti, ktoré presahujú ľudskú silu. Číslo štyri poukazuje v apokalyptickej symbolike na univerzálnosť – ide teda o všetky nadľudské sily, ktoré prechádzajú svetom (vojna, hlad, mor atď.). Ako prvý však ide jazdec na bielom koni, ktorý v Zjv 19, 11 – 13 znázorňuje Božie Slovo. Ono ide napred, pretože je tou najväčšou svetovou silou, a ostatné má pod úplnou kontrolou. Duše mučeníkov pod oltárom, ktorí volajú o Boží zásah, sa stali námetom pre Cirkev, aby vkladala do oltárov relikvie svätých, ktorí sa majú prihovárať za ľud. Baránkov hnev je niečím pozitívnym, nie negatívnym, pretože Ježiš sa tak stáva garantom svetovej spravodlivosti.
|
|
|
|
Svetom hýbe veľa síl, no tá najväčšia je práve Božia sila. Nič z toho, čo sa deje vo svete, sa nevymyká jeho riadeniu. Zlo je zatiaľ vo svete prítomné a má nám dať možnosť voľby. Boh nechce, aby sme ho museli milovať; chce, aby sme sa pre neho mohli slobodne rozhodnúť. Mimo Boha však nie je skutočný život, iba živorenie a zlo. Naopak, kto je na strane Boha, nemá sa nikdy čoho báť.
|
|
|
|
Pane Ježišu, aj ja sa niekedy ľakám zoči-voči veciam, ktoré ma presahujú. Ty ma však učíš, že máš všetko pod kontrolou. Vo svete zúri veľa zla, no ty ho na konci časov odsúdiš a potrestáš. Daj mi žiť vo vedomí, že s tebou mi nič nechýba a že s tebou môžem obstáť vo všetkých ťažkostiach svojho života.
|
|
|
|
Ježiš, ktorý má všetko pod kontrolou
|
|
|
